|
|
| |
|
Dnes je nedeľa, 6. júl 2008 |

|
|
![[ekonomika]](/images/ekotitle.gif)
|
9. jún 2003
|
Veľká Británia a Euro: v princípe áno, ale nie teraz
|
Ivan Štulajter
|
Hlavná správa dneška je tá, že podľa britského ministra financií Gordona Browna neboli naplnené ekonomické podmienky, aby Británia prijala euro.
Audio: „Ak sa na základe analýz britskej ekonomiky dopracujeme k jasnému postoju, potom pohľad vlády bude taký, že odporučíme britskému ľudu hlasovať za jednotnú menu. V skratke, ak ekonomické ukazovatele budú priaznivé, mali by sme vstúpiť.“
A teraz trošku k pozadiu. Prijatie jednotnej európskej meny – eura – má pre občanov v členskej krajine dve nezanedbateľné výhody. Prvá súvisí s turistikou, keď pri cestách do druhej členskej krajiny, kde platí euro, netreba si vymeniť peniaze. Zároveň sa človek v eurozóne lepšie orientuje v cenách tovarov a služieb. Druhá výhoda sa týka zahraničného obchodu. Tým, že podnikatelia vo vnútri eurozóny obchodujú medzi sebou v eurách, sú chránení pred kurzovými stratami.
Členské štáty Európskej únie sa môžu členmi eurozóny stať iba za určitých podmienok. Jednou z rozhodujúcich je nízka zadlženosť štátu. Rozpočtové obmedzenie, že deficit verejných financií nesmie prekročiť 3 percentá hrubého domáceho produktu, môže byť ale v určitých chvíľach nepríjemnou kazajkou. Inými slovami, vstupom krajiny do eurozóny sa obmedzuje jej manévrovací priestor v oblasti rozpočtovej politiky a stanovovania základných úrokových sadzieb.
Verejné financie a menová politika majú však vplyv na mieru inflácie, nezamestnanosti a hospodárskeho rastu. Takže sa dá povedať, že prijatím eura sa štát vzdáva časti svojej ekonomickej zvrchovanosti. Obmedzenie ekonomickej zvrchovanosti je však už situácia, ktorá zabŕda do politiky. Obmedzuje sa totiž niečo v prospech niekoho. V prípade prijatia eura sa zoslabuje sila národných inštitúcií v prospech európskych. To nevyhovuje všetkým.
Okrem už spomínaných ekonomických výhod a nevýhod a politických rozporov okolo výmeny domácej meny za euro je tu ešte jeden aspekt, ktorý musí zvážiť krajina, a to zvlášť tá, ktorá sa pokladá za silného hráča na medzinárodnom a zvlášť európskom poli. Reč je o Veľkej Británii. Podľa hlavného predstaviteľa britskej kampane proti zavedeniu eura Georgea Eustica sa Británia nemusí spojiť s eurom, aby dosiahla úspech v Európe. Aj z tohto príkladu možno dedukovať, že s otázkou jednotnej európskej meny sa otvárajú otázky o vplyve a úspechu členského štátu v Európskej únii. Niekto si myslí, že euro s európskou geopolitikou nemá čo robiť, iný zdieľa opačný názor. Podľa bývalého britského ministra Petera Mandelsona oneskorenie prijatia eura poškodí britskú pozíciu v EÚ. Britské obchodné kruhy by v otázke - či euro áno alebo nie a ak áno, tak kedy? - chceli mať jasno. Neistota v takejto kľúčovej otázke, akou je mena, je samozrejme nepríjemná.
A čo si myslí britská verejnosť? Tá je k euru poriadne skeptická. Podľa dnešnej informácie televízie Sky news drvivá väčšina z nich - 80 percent - na otázku, kedy by Británia mala zaviesť euro, odpovedala – nikdy! Euru naklonený britský premiér Tony Blair sa tak so svojím plánom vypísať referendum o tejto otázke ešte pred parlamentnými voľbami v roku 2006 dostáva do ťažkej situácie, a to aj vo vnútri vlastnej labouristickej strany. Nielen tradične euroskeptickí konzervatívci, nielen určitá časť labouristov je proti euru, ale aj „britská ulica“. Ani dnešná správa „o sile“ 1 800 strán, pojednávajúca o výhodách a nevýhodách vstupu ostrovov do dnes 12-člennej eurozóny a na jej základe vyhlásenie ministra financií Gordona Browna na pôde britského parlamentu tamojších „eurofilov“ nepoteší. Podľa neho Británia ešte nie je dostatočne pripravená na túto historickú zmenu a treba čakať na priaznivejšie okolnosti. Proti zavedeniu eura, ako sa uvádza v správe, hovorí napríklad jeho dnešný vysoký výmenný kurz, ďalej fakt, že britská ekonomika má bližšie k americkej ako európskej a že Británia je oproti ostatným členským krajinám citlivejšia na úrokové sadzby, pretože veľká časť obyvateľstva je zaťažená hypotékami. Brown uviedol, že neboli splnené štyri z piatich kritérií, ktoré stanovil jeho úrad pred skoro šiestimi rokmi pre vstup do eurozóny. Suma sumárom: Kabinet Tonyho Blaira hovorí euru v princípe áno, ale nie teraz.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|