Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 7. september 2008       11. jún 2003 Úrad pre verejné obstarávanie potvrdil porušovanie zákona Oľga Štefucová Za vlaňajší rok bolo na Slovensku formou verejného obstarávania uzatvorených vyše 10 tisíc zmlúv v celkovej hodnote viac ako 68 miliárd korún. Úrad pre verejné obstarávanie zaznamenal nárast vo všetkých sledovaných kapitolách - v počte zmlúv, ich finančnom objeme i množstve obstarávateľov. Celý proces už rok "beží" podľa nového zákona - ani ten však nezabránil, aby sa jeho niektorí aktéri nepokúšali o obchádzanie platnej legislatívy. Téme sa venuje Oľga Štefucová. Podstatné pre transparentný priebeh verejného obstarávania sa na základe vlaňajších skúseností ukázal výber metódy, akou sa nakupuje. Na Slovensku platný zákon stanovuje dve metódy - rokovacie konanie so zverejnením a rokovacie konanie bez zverejnenia. Zdá sa, že obstarávateľom sa vlani viac pozdával druhý spôsob. Hovorí predsedníčka Úradu pre verejné obstarávanie Rozália Molnárová. AUDIO: "Vzhľadom na to, že nie sme spokojní ani my na úrade s tým, že u nás takmer 55 percent všetkých nákupov sa robí rokovacím konaním bez zverejnenia, samozrejme že aj my hľadáme dôvod, prečo je to tak. Či je to chyba v legislatíve, či je to v tom, že obstarávateľ naozaj v poslednom momente si uvedomí, čo potrebuje, alebo je to dôvodom toho, že nerobia to kvalifikovaní ľudia? Alebo je nedostatočná kontrola?" Obstarávatelia dôvodia takúto cestu časovou tiesňou. Zákon síce pozná termín časovej tiesne i podmienky, za akých sa môže použiť, ale ako upresňuje pracovníčka úradu Drahomíra Juriková, takéto praktiky vo väčšine prípadov svedčia o porušovaní zákona: AUDIO: "Do časovej tiesne sa obstarávateľ často postaví i v tom prípade, ak súťaž zruší úrad a on tie peniaze musí minúť tento rok - nedajú sa tie peniaze prenášať do ďalšieho roka - takže obstarávatelia využívajú aj túto možnosť, že pristupujú k časovej tiesni." Čo možno klasifikovať ako porušenie zákona, pretože časová tieseň nastala vinou obstarávateľa. K využitiu zrýchleného konania z dôvodu časovej tiesne došlo za vlaňajší rok takmer v päťtisíc prípadoch, pracovníci Úradu pre verejné obstarávanie pripúšťajú, že pri viac ako polovice z nich došlo k zneužitiu zákona. Rozália Molnárová dodáva: AUDIO: "Napríklad my minulý rok sme dávali tri pokuty a práve všetky boli z tohto titulu, že pri našich kontrolách sme zistili, že rokovacie konanie bez zverejnenia nebolo uplatňované správne." Obrovský nepomer medzi počtom zistených "prešľapov" voči zákonu a počtom udelených pokút odôvodňuje úrad nedostatočnými kontrolnými kompetenciami, nedostatkom kontrolórov a tiež, že túto úlohu majú pod palcom iné kontrolné úrady. Na otázku Slobodnej Európy, či sa s rozšírením kontrolných a sankčných kompetencií nepočíta aspoň v novele zákona o verejnom obstarávaní tak, aby celú problematiku pokrývala jedna norma a jeden úrad - čo zakladá väčšiu pravdepodobnosť odsledovania zákonného postupu - ktorá sa práve pripravuje, Rozália Molnárová odpovedala: AUDIO: "Tie sankcie, ktoré sú tam dnes, sú obmedzené len na nejaké dve alebo tri porušenia zákona, sú nízke. Takže my sme to rozšírili - v zásade proti každému porušeniu budeme môcť dávať v budúcnosti sankcie a tá percentuálna výška sankcií sa tiež navýši." Zároveň by nové znenie normy malo obsahovať aj podmienku, aby pri zrýchlenom rokovacom konaní išlo vždy o metódu so zverejnením. Za podstatné v legislatíve však predsedníčka Úradu pre verejné obstarávanie považuje odstránenie povolených výnimiek. Pretože: AUDIO: "Odkedy budeme členmi Európskej únie žiadne výnimky nebudú platiť. Pokiaľ Slovensko bude mať nejaké výnimky, tak náš národný zákon nebude kompatibilný s európskymi predpismi. Takže naozaj budú potom ohrozené príjmy zo štrukturálnych fondov. Takže nemôžeme si to dovoliť." Už aj preto, lebo doterajší priebeh verejného obstarávania vo veľa prípadoch zakladal podozrenia z korupčného konania. A to - ako je známe - v súvislosti so Slovenskom Európska komisia vníma obzvlášť citlivo. Ak však zostane ešte aj legislatívny dôvod, pre ktorý krajinu takto hodnotí, nebudú argumenty na vyvrátenie akýchkoľvek podozrení. Oľga Štefucová, Slobodná Európa.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...