|
|
| |
|
Dnes je piatok, 25. júl 2008 |

|
|
![[ekonomika]](/images/ekotitle.gif)
|
18. jún 2003
|
Majú chudobnejší ľudia menší vzrast?
|
Ján Šalgovič, Mníchov
|
Renomovaný nemecký ekonóm, profesor John Komlos, uverejnil pred časom zaujímavú ekonomickú štúdiu.
Jednou z najzložitejších otázok, nad ktorou si národohospodári odveky lámu hlavu, je, ako zmerať blahobyt spoločnosti. Výsledok ich doterajšieho uvažovania je známy: preteky odborníkov vyhral ukazovateľ "hrubý domáci produkt". Výška jeho rastu – alebo poklesu – určuje ekonomický vývoj tej či onej spoločnosti, toho či onoho štátu. Nič však nebráni odborníkom, aby sa nepokúšali nájsť iné všeobecné blahobytné kritériá. John Komlos, profesor mníchovskej univerzity so zameraním na ekonomickú históriu, prezentoval nedávno verejnosti zaujímavú analýzu. Výsledok? Blahobyt, všeobecná spokojnosť spoločnosti sa dá odmerať podľa telesnej výšky občanov. Myšlienka je pritom pomerne jednoduchá: Vzrast obyvateľov je podmienený zložením stravy, či človek prijíma dostatok proteínov, vitamínov, minerálií. Vo vyvinutejšej spoločnosti sa ľudia lepšie stravujú, následne dosahujú väčšiu priemernú výšku.
Komlos teda používa antropometriu – takto znie odborný výraz pre meranie telesnej výšky – pre hospodársko-historické štúdie. Podľa vojenských štatistík napríklad zistil, že začiatkom priemyselnej revolúcie sa vzrast obyvateľstva v Európe a Amerike najskôr zmenšil a až s pomerne veľkým časovým sklzom razantne zvýšil. Príčiny sú dve: V tomto období sprvoti explodovali ceny potravín, ktoré sa až pozvoľna dostali na úroveň, prijateľnú pre široké vrstvy obyvateľstva. A – priemyselná revolúcia mala najprv za následok zväčšenie rozdielu medzi príjmami rôznych spoločenských vrstiev. Mnohí ľudia schudobneli, menej a nezdravšie jedli – a ich telesná výška sa zmenšila. Aspoň tak dôvodí John Komlos.
Mníchovský profesor sa domnieva, že našiel dôkazy pre spomínaný súvis aj v najnovšej nemeckej histórii. V roku 1988 boli západonemeckí muži a ženy priemere o jeden centimeter vyšší ako východonemeckí muži a ženy. Z tohto vyvodzuje, že v západnej časti zjednoteného Nemecka sa ľudia lepšie stravujú a majú lepšiu zdravotnú opateru – teda, že odmalička vyrastali v blahobytnejších podmienkach. Navyše, podľa regrútskych štatistík nejestvoval v roku 1999 medzi západo- a východonemeckými brancami takmer nijaký rozdiel, zatiaľ čo v roku 1992 bol takmer 1 a pol centimetra; tu sa prejavuje znižovanie blahobytných rozdielov po znovuzjednotení.
John Komlos však nevie vysvetliť, prečo sa po roku 1989 zvýšil vzrast východonemeckých mužov a telesná výška žien z územia bývalej Nemeckej demokratickej republiky zostala rovnaká. Že by zo znovuzjednotenia profitovali iba muži?
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|