Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       27. jún 2003 Vláda nepovažuje za potrebné prijať zákon o štrajku Boris Koreň Slovensko zažilo tento rok nebývalý počet odborárskych protestných akcií - od verejných zhromaždení, cez blokovanie ciest a spomaľovanie jazdy na diaľniciach až po dva ostré štrajky. Odborári sľubujú aj "horúcu" jeseň - vtedy chcú zorganizovať celoštátny štrajk. Boris Koreň sa zisťoval, ako sa na situáciu pripravuje slovenská vláda. Práve v týchto dňoch odborári blokovali ďalšiu verejnú dopravnú komunikáciu v Detve. Ako sme upozornili pred niekoľkými týždňami, v súčasných zákonných podmienkach je zorganizovanie takejto akcie veľmi jednoduché - stačí si splniť oznamovaciu povinnosť na obci, požiadať o zvláštne užívanie cesty a aj keď ho - napríklad odborári - nedostanú, hrozí im nanajvýš pokuta. Obce svoju možnosť zakázať zhromaždenia komplikujúce príliš dopravu a život iných ľudí nevyužívajú a polícia v takýchto prípadoch zasahuje len veľmi nerada, pretože občania si uplatňujú jedno z najzákladnejších politických práv - právo na zhromažďovanie. Na Slovensku ho garantuje Ústava a upravuje zákon ešte z roku 1990. Prodekan Právnickej fakulty UK profesor Peter Škultéty v tejto súvislosti upozornil: AUDIO: "Treba jednoznačne povedať, že ten zákon číslo 84 z 90. roku je už prekonaný. Nezodpovedá tým novým požiadavkám. V Českej republike bol už tento zákon novelizovaný." Na Slovensku v poslednom období dochádza k určitému zneužívaniu zhromažďovacieho práva v prípadoch, keď malá skupina ľudí obmedzuje tisícky iných občanov. Svoj cieľ - vyjadriť verejný protest však môžu realizovať na inom mieste, alebo napríklad priamo voči zamestnávateľom. Slobodná Európa sa preto ministra vnútra Vladimíra Palka opýtala, či vláda na základe týchto skúseností neuvažuje nad prijatím novely zákona o zhromažďovaní: AUDIO: "Budeme analyzovať skúsenosti, ktoré vyplývajú z udalostí, ku ktorým došlo. Ale ja chcem podčiarknuť ešte raz, že polícia musí zabezpečovať verejný poriadok. Ale netreba si zamieňať zabezpečovanie verejného poriadku s nejakým okamžitým nasadením sily proti ľuďom ktorí demonštrujú, i keď možno nie správnym spôsobom." RFE: Pán minister, to nie, ale ja vás upozorním na to, že traja novinári, medzi nimi som bol aj ja, sme si dali žiadosť na zhromaždenie, ktorým sme chceli zablokovať dopravu v Bratislave na moste SNP a ak by sme ho chceli zorganizovať, aj ho zorganizujeme. Takže v týchto právnych podmienkach sa môže hocijaká skupina ľudí rozhodnúť a, povedzme, ochromiť dopravu vo veľkom meste. AUDIO: "No ale doprava vo veľkom meste nie je ochromená nejakými demonštráciami, ale skôr tým, že máme veľa automobilov." Zabezpečiť, aby pri realizovaní zhromažďovacieho práva neboli zároveň obmedzované práva iných ľudí - napríklad znemožnením slobodného pohybu, prekročenia hraníc a podobne - by však mal práve špeciálny zákon upravujúci podmienky zhromažďovania. Aj podľa profesora Petra Škultétyho: AUDIO: "Ústava Slovenskej republiky síce garantuje každému sa slobodne zhromažďovať a združovať. Ale je tam výslovne uvedené, že podrobnosti zhromažďovacieho práva budú upravené zákonom. To znamená, že nemožno sa odvolávať len na Ústavu. Áno, Ústava garantuje. Ale treba rešpektovať tie podmienky, tie kritériá, ktoré sú v tom podústavnom právnom predpise, ktorým je zákon o zhromažďovaní." Podobná situácia je aj pokiaľ ide o štrajk. Ústava predpokladá, že ho upraví zákon, príslušný právny predpis však upravuje len štrajk v prípade kolektívneho vyjednávania. Mnohé krajiny však majú zákon o štrajku, ktoré stanovujú podmienky jeho vyhlásenia a priebehu aj v iných prípadoch. Slobodná Európa oslovila v tejto súvislosti ministra práce Ľudovíta Kaníka: RFE: "Pán minister, na Slovensku sa nedávno uskutočnil štrajk učiteľov. Na september je ohlásený celoslovenský štrajk. Toto sú štrajky mimo kolektívneho vyjednávania. Neuvažuje vláda v tejto súvislosti, že by predsa len iniciovala prijatie zákona o štrajku, ktorý by upravoval aj takýto typ štrajku? Ústava to predpokladá. AUDIO: "Zatiaľ neuvažuje." Boris Koreň, Rádio Slobodná Európa.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...