Hlas Ameriky	Dnes je streda, 7. január 2009       4. júl 2003 Zamestnávatelia: Akákoľvek mzda, akékoľvek sociálne výhody musia zodpovedať stavu ekonomiky Boris Koreň Odborári na dnešnej tripartite nesúhlasili ani s jedným zo štyroch takzvaných sociálnych zákonov, ktoré navrhuje slovenská vláda. Jednoznačne najspornejším problémom zostáva plánované zvýšenie minimálne mzdy. Viac informácií vám ponúka Boris Koreň. Odborári ako jednu zo svojich zásadných požiadaviek predkladajú zvýšenie minimálnej mzdy na úroveň 8100 korún. Vláda prišla s podstatne nižším návrhom - zo súčasných 5570 na 5950 korún. Hovorí viceprezident Konfederácie odborových zväzov Peter Gajdoš: AUDIO: "Pochopiteľne, že sme ochotní vyjednávať. Ale keď niekto predloží návrh, ktorý je horší, ako terajší stav - ak súčasná minimálna mzda predstavuje 45 percent priemernej mzdy a navrhnutá predstavuje 44 percent priemernej mzdy, tak to nie je krok, ktorý by mal riešiť veci, ale to je krok späť. Ani na opakovanú otázku Slobodnej Európy - na akú výšku minimálnej mzdy, a teda na aký kompromis sú odborári ochotní pristúpiť, však Gajdoš neodpovedal. Vláda pritom považuje navrhovanú sumu vzhľadom na stav slovenskej ekonomiky za optimálnu, podnikateľom však aj toto zvýšenie minimálnej mzdy prinesie nemalý rast nákladov. Podľa hlavného vyjednávača zamestnávateľov Juraja Borguľu: AUDIO: "Náš odhad pri tomto, čo ministerstvo navrhovalo, je taký, že dopad z hľadiska nákladov je približne na 12 miliárd v súkromnej sfére. A to považujeme za vysoké číslo, napriek tomu sme s týmto súhlasili." Borguľa upozornil, že po každom zvýšení minimálnej mzdy sa viac ako dvom tretinám pracovníkov - približne toľko ich nemá uzatvorené kolektívne zmluvy - musia o príslušný koeficient obsiahnutý v Zákonníku práce zvýšiť minimálne mzdové tarify. Nárast v najvyššej triede pritom znamená až dvojnásobok minimálnej mzdy. Preto podľa Borguľu: AUDIO: "To je vlastne tlak na plošné zvýšenie všetkých miezd." Viceprezident zamestnávateľskej asociácie Jozef Kollár v súvislosti s návrhom odborárov stručne skonštatoval: AUDIO: "Akákoľvek mzda, akékoľvek sociálne výhody musia zodpovedať stavu ekonomiky." Medzi predstaviteľmi vlády, zamestnávateľov a odborárov sa rozvinula aj diskusia o ekonomickej a sociálnej politike vlády. Odborári ju označili výrazom "sociálne pirátstvo", pretože podľa nich vláda odbúrava postupne všetky sociálne výdobytky, ktoré si predtým "tvrdo vybojovali" a jej politika je v tomto smere krokom späť. Predseda tripartity, minister hospodárstva Róbert Nemcsics zareagoval, že krokom späť boli mnohé ústupky predchádzajúcich vlád odborárom, pretože ekonomika na ne nemala. Podľa neho: AUDIO: "Pretože naozaj dnes vychádzame z toho, že objem reštrikcií sa rovná objemu nadštandardných výdobytkov odborov v sociálnej oblasti, ktoré tu v predchádzajúcich obdobiach boli." Viceprezident zamestnávateľskej asociácie Jozef Kollár vláde vyčítal viaceré nesystémové kroky, ktorými mení podnikateľské prostredie aj počas hospodárskeho roka. Patrilo medzi ne napríklad zvýšenie cien energií pred polrokom, aj na august pripravované zvýšenie spotrebných daní na benzín a motorové oleje. Kollár pripomenul slová, ktorá zazneli na minulotýždňovom valnom zhromaždení Európskej rady pre chemický priemysel: AUDIO: "Ekonomika a priemysel nie sú laboratórium, na ktorom možno robiť pokusy. To sú inštitúcie, ktoré zamestnávajú ľudí a plnia štátny rozpočet a úlohou politikov je vytvárať nám k tomu podmienky." Zamestnávatelia preto požadujú schválenie národohospodárskej koncepcie na obdobie minimálne piatich rokov - v súčasnosti sa už pripravuje. Boris Koreň, Rádio Slobodná Európa		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...