Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       5. august 2003 Svetová ekonomika: každá dobrá správa má svoj pesimistický pár Ivan Štulajter, James Baker Spomalenie rastu svetovej ekonomiky trvá už tretí rok a príznaky jej oživenia nie sú jednoznačné. Skôr rozporuplné. Signály o zlepšovaní hospodárskej kondície sa objavili v Spojených štátoch. V druhom štvrťroku sa tam hrubý domáci produkt zvýšil o 2,4 percenta. Táto dobrá správa však mala aj svoj záporný náprotivok v správe o stave pracovného trhu. Tá totiž oznámila, že na 6-percentnej americkej miere nezamestnanosti sa v podstate nič nemení a jej súčasný pokles v desatinách percenta je daný tým, že sa ľudia vzdali hľadania práce a vypadávajú z evidencie. Slovom, súčasná americká ekonomika dáva rovnako podnety na optimistické závery, ako aj na tie menej optimistické. Ekonóm Colin Asher z londýnskej investičnej banky Nomura vidí veci z tej lepšej stránky: Audio: „Údaje o ekonomickom raste v Spojených štátoch boli veľmi povzbudzujúce. Ak z nich vyjmeme rast výdavkov na obranu, ktoré obvykle posilňujú hospodársky rast, a všimneme si dopyt zostávajúcich sektorov, potom dva z nich vyzerali zvlášť nádejne. Po prvé, počas štvrťroka vzrástli kapitálové výdavky, ktoré naznačujú obrat vo vývoji. Ďalším charakteristickým rysom, ktorý bol povzbudivý z hľadiska rastu hrubého domáceho produktu, bol pokles zásob počas štvrťroka.“ Dodajme, že pokles amerických zásob v skladoch otvára priestor pre novú výrobu a nová výroba znamená obnovenie hospodárskeho rastu. Na ten americký čaká celý svet. Obrazne to možno povedať tak, že hospodárske oživenie za Veľkou mlákou je výťahom, po ktorom sa aj ostatné ekonomiky vyvážajú zo suterénu recesií. Lenže platí to aj naopak. Keď ide americký hospodársky výťah dole, spolu s ním sa vezie aj zvyšok sveta. Americká recesia, ktorú vyvolali teroristické útoky z 11. septembra 2001, a ktorú ďalej prehlbovali účtovné škandály veľký korporácií, dopadla aj na Európsku úniu. Amerika je totiž pre ňu hlavným obchodným partnerom a americké hospodárske ťažkosti sa skôr či neskôr stávajú aj európskymi. Tieto transatlantické ekonomické spojené nádoby limitujú v konečnom dôsledku aj transatlantickú politiku. Podľa expertky z OECD Laurence Booneovej závan oživenia sa vznáša už aj nad eurozónou. Audio: „Je menej neistoty, ktorá sa objavovala počas šiestich mesiacov v súvislosti s Irakom. Spojené štáty v súčasnosti opäť signalizujú začiatok rastu. Dúfame, že eurozóna by sa mala zotaviť koncom tohto roka.“ Tomu by zodpovedali aj očakávania nemeckého hospodárskeho rastu. Nemecko je totiž „Amerikou“ eurozóny. Nemecký výskumný ústav IFO zvýšil predpoveď budúcoročného hospodárskeho rastu z jeden a pol percenta na 1,7 percenta. V tomto miernom zlepšení výhľadu sa zrejme premieta dôvera v schopnosť sociálnodemokratickej vlády Gerharda Schrödera úspešne dotiahnuť ohlásené reformy. Lenže všetko, ako hovorí klasik, je relatívne. Svedčí o tom ďalšia citácia analytičky OECD Booneovej, ktorá nadmerný optimizmus oblieva studenou vodou. Podľa nej totiž stále existujú dôvody na obavy: Audio: „Sčasti sú dané medzinárodnou klímou. Amerika sa nezotavuje tak rýchlo, ako sa očakávalo. Spotreba a investície sú v eurozóne utlmené, ľuďom chýba dôvera. Nezamestnanosť pozvoľna znova rastie, takže súkromná spotreba zostáva na nízkej úrovni.“ Aby protitečení nebolo dosť, predchádzajúce mesiace transatlantických hospodárskych rozpakov boli v znamení lacného dolára a drahého eura. Zdá sa, že výraznou mierou sa na tom podieľali odlišné úrokové sadzby v Európe a Amerike, ale asi aj očakávania a psychológia. Kým tie európske sadzby finančných investorov lákali, americké ich odpudzovali. Opäť má slovo analytička OECD Booneová: Audio: „Sú to dve strany tej istej mince. Ak rast hodnoty eura bude pokračovať takýmto spôsobom, čo sa ale nedeje, potom to poškodí exportérov, lebo im to predraží produkty. Na druhej strane to však pomáha kontrolovať infláciu. A ak je inflácia nízka, potom Európska centrálna banka môže znížiť úrokové sadzby, aby pomohla hospodárskemu rastu.“ Toto sa už v podstate deje a nožnice medzi dolárom a eurom sa pomaličky zatvárajú. Určite aj v dôsledku nedávneho zníženia úrokových sadzieb Európskou centrálnou bankou. Ak ale doteraz drahé euro a lacný dolár znižovali v eurozóne ceny benzínu, táto výhoda sa vyrovnávaním kurzu začne vytrácať. Na druhej strane aktuálne začnú byť iné výhody. V ekonomike je to už raz tak. Neexistujú výnosy bez nákladov. A straty jedného sú väčšinou ziskami niekoho iného. Na otázku, či je pre Slovensko výhodnejšie euroamerické oživenie alebo naopak pokračujúca stagnácia, dá sa odpovedať takto: Z krátkodobého hľadiska môže krajina svojou lacnou produkciou na ochromených západných trhoch zabodovať, z dlhodobejšej perspektívy sú však euroemerické problémy aj slovenskými problémami. To je tá globalizácia.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...