Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       17. august 2003 Mám dôvod si myslieť... Marián Leško Ak sme si na Slovensku na niečo zvykli, tak na to, že sa tu zákony novelizujú skôr, ako pod nimi uschli podpisy ústavných činiteľov. Početné novely novelizovaných zákonov sa obvykle vykonávajú s odôvodnením, že pôvodná norma nesplnila očakávané ciele, s ktorými bola uvedená do praxe. Tradícia postupného vylepšovania zákonov však má aj jednu výnimku. S odôvodnením, že zákon o obmedzení výdavkov politických strán a hnutí na propagáciu pred voľbami „nenaplnil očakávané ciele, s ktorými bol uvedený do praxe“, vláda pripravila návrh, aby sa zákon zrušil. Ak ho parlament schváli, tak sa tým zruší limit, podľa ktorého mohli strany v predvolebnej kampani minúť najviac ak 12 miliónov korún. Mám dôvod si myslieť, že politický tábor, ktorý pôvodne tento zákon presadil predovšetkým ako obmedzenie pre iných, už ho vníma ako obmedzenie pre seba. Boli to politici dnešných vládnych strán, ktorí v auguste 1994 proti Mečiarovmu HZDS a Slotovej SNS presadili zákon, ktorý stanovil, že výška prostriedkov, použitých vo volebnej kampani, musí byť limitovaná, aby sa vytvorili „rovnaké podmienky pre politické subjekty kandidujúce vo voľbách“. Vychádzali totiž z faktu, že vtedy vládnuce a privatizujúce HZDS, disponuje takými prostriedkami, ktoré ho zvýhodňujú v porovnaní s nevládnucimi a neprivatizujúcimi subjektami. Vtedy o zásade, že zákon má „vytvárať rovnaké podmienky pre politické strany kandidujúce vo voľbách do Národnej rady“ nepochybovali. Nepochybovali o nej ani v roku 2001, keď pôvodný zákon novelizovali, aby bol prísnejší a účinnejší. Svoj názor zmenili až po voľbách v roku 2002, a to veľmi rýchlo. Už v januári 2003 sa ministri druhej Dzurindovej vlády zhodli, že kontrola výdavkov na predvolebnú propagáciu strán je málo efektívna a že zákon vlastne ani nepomáha vytvoriť rovnaké podmienky pre volebnú súťaž. Namiesto toho, aby kabinet zvážil, čo môže v zákone zmeniť, aby splnil svoj účel, rozhodol sa, že ho nechá zrušiť. Ako keby zabezpečenie rovnakých podmienok pre kandidujúce subjekty už nebolo žiaducim cieľom. Túto rezignáciu, ktorá zjavne vyhovuje mocnejším a majetnejším, má zmierniť prísľub, že vládna koalícia znovelizuje zákon o združovaní v politických stranách a hnutiach, ktorý sprísni dohľad na legálnosťou príjmov politických subjektov, tak ako je to vo viacerých európskych krajinách. Otázka však znie: Ak zákonodarca nedokázal zákonom účinne obmedziť výdavky politických strán v kampani, prečo by sme mali veriť, že dokáže zákonom obmedziť ich príjmy pred kampaňou iba na príjmy legálne? Nie je hlavný problém v tom, že obmedzujúci účinok zákona je na Slovensku zatiaľ veľmi obmedzený? Je verejným tajomstvom, že všetky relevantné politické strany na Slovensku zákonný limit pred voľbami nedodržujú a že ho obchádzajú. Je v tejto situácii riešením, ak sa limit úplne zruší? Argument, že viaceré európske krajiny obmedzujúci limit nezaviedli, prehliada skutočnosť, že v týchto štátoch je kontrola legálnosti príjmov oveľa účinnejšia ako na Slovensku. Ak prezidentka Transparency International Slovensko Emília Beblavá hovorí, že tu hrozí „ovládnutie štátu firmami“, tak vie o čom hovorí. O tom, že vládne, či perspektívne vládne strany budú v kampani disponovať takým objemom financií, za ktorý budú svojim sponzorom odvádzať až príliš veľkú daň. Slovenské politické strany sú v takom štádiu vývoja, že ešte zákonné obmedzenia potrebujú: nielen na strane príjmov, ale aj na strane výdavkov. Marián Leško je komentátorom denníka Sme		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...