Hlas Ameriky	Dnes je utorok, 7. október 2008       22. august 2003 Hrozí masívny výpadok elektriny aj Európe? Gabriel Sedlák Týždeň po nevídanom výpadku v dodávke elektriny na severovýchode Spojených štátov a juhovýchode Kanady príslušné inštitúcie naďalej pátrajú po jeho príčine. Nasledujúci príspevok si všíma aj otázku, či sa čosi podobné nemôže stať aj v Európe. Akonáhle sa kdesi na inom konci sveta odohrá nejaká nezávideniahodná udalosť, ľudia si začnú klásť otázku, či podobná pohroma nehrozí aj im. Keď mali nedávno kvôli historickým horúčavám problémy jadrové elektrárne vo Francúzsku, napríklad Čechov upokojilo konštatovanie, že chladenie v ich elektrárňach funguje inak a preto nie je dôvod na znepokojenie. Po minulotýždňovom výpadku elektriny v Severnej Amerike prenasleduje Európanov predstava, že sa to stane aj na starom kontinente. Predbežne sa za príčinu výpadku považuje porucha na prenosovom vedení kdesi v štáte Ohio, odkiaľ sa to celé šírilo až na východné pobrežie. To, čo zažilo asi 50 miliónov ľudí vrátane napríklad obyvateľov New Yorku a ďalších veľkých miest, upriamilo pozornosť aj na neutešený stav infraštruktúry v tomto odvetví a na otázku deregulácie energetického trhu. Odborník na oblasť energetiky Nick White z londýnskej konzultačnej firmy Arthur D. Little hovorí, že je priskoro hovoriť o tom, či je čosi podobné možné aj v Európe. AUDIO: „Ak bolo zlyhanie časti rozvodnej siete v Severnej Amerike „zásahom vyššej moci“, potom sa to môže stať v akejkoľvek sieti kedykoľvek. Dôsledky takéhoto technického zlyhania závisia od stupňa nadbytočnej energie vytvorenej v systéme.“ White si myslí, že väčší výpadok je možný v rámci jednotlivých krajín Európy, pričom napríklad v Nemecku by to zrejme nemalo taký dramatický dopad ako vo Francúzsku, kde sú elektrárne, väčšinou jadrové, situované vo vzdialených oblastiach na pobreží a na brehoch riek, čiže pomerne ďaleko od spotrebiteľov. AUDIO: „V nemeckom systéme je tá sieť oveľa hustejšia. A je v nej tiež viac nadbytočnej energie. A preto ak tam dôjde k technickému zlyhaniu, je pravdepodobné, že systém by bol schopný odolať do určitého bodu, a ak by aj zlyhal, pravdepodobne by sa nerozšíril do mnohých ďalších oblastí krajiny ako sa to stalo minulý týždeň v Severnej Amerike.“ Výpadok elektriny v Severnej Amerike obnovil diskusie na tému deregulácie trhu, často vyzdvihovanej ako spôsob transformácie ťažkopádneho, štátom vlastného energetického monopolu na moderné a efektívne firmy. Za posledné dve desaťročia mnohé americké štáty zrušili monopol v tejto oblasti a otvorili ju trhovej súťaži. Európa už tiež vykročila týmto smerom. Úplná deregulácia má byť v krajinách Európskej únie zavŕšená do roku 2007. Stúpenci deregulácie tvrdia, že súťaž vedie k väčšej efektívnosti a nižším spotrebiteľským cenám. Ich oponenti pripúšťajú, že to môže byť pravda. Zároveň sú ale presvedčení o tom, že deregulácia vedie k neochote investovať. Hovorí opäť Nick White. AUDIO: „V každom deregulovanom priemysle sa majitelia vždy zdráhajú investovať viac ako len musia. Ak v niečom existuje monopol, dá sa predpokladať, že keď aj investujete viac, tak to v konečnom dôsledku aj tak zaplatí odberateľ, bez ohľadu na to, či s investíciou súhlasí alebo nie.“ Neil Cornelius, konzultant spoločnosti ICF v Londýne, hovorí, že pri deregulácii je dôležitý spôsob ako sa uskutoční. AUDIO: „Jednou z vecí, na ktoré si musíte dať pozor, keď projektujete deregulovaný energetický trh, je správna stimulácia pre záujemcov v záujme vhodného druhu investícií vo všetkých aspektoch energetického systému. Tie stimuly musia byť transparentné a musí byť jasné, že firmám, ktoré do toho idú, sa ich investícia vráti.“ Podľa Cornelia deregulácia v Spojených štátoch neviedla k potrebným investíciám do rozvodného systému. Inými slovami: prenosové cesty schátrali, zatiaľ čo vyrástli nové elektrárne a žiadané je aj väčšie množstvo elektriny. AUDIO: „Pravdepodobnosť výpadku dodávky elektriny v Spojených štátoch je vyššia než by primárne mala byť, a to kvôli nedostatku investícií do amerického rozvodného systému za posledných viac ako dvadsať rokov. Nároky ľudí rýchlo rastú a systém nedokáže držať krok s novými požiadavkami.“ Európania teraz podľa Neila Cornelia americké skúsenosti pozorne sledujú. AUDIO: „Som si istý, že americké skúsenosti s nedávnym výpadkom budú faktorom, ktorý prispeje do pokračujúcej diskusie o tom, ako čo najlepšie riadiť rozvodné energetické siete a regulovať rozvodné firmy v európskom kontexte.“		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...