Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 8. august 2008       28. august 2003 V súvislosti s eurom sa ešte pekne zapotíme Ivan Štulajter & Mark Baker Ak Európska únia nastaví príliš tvrdé podmienky na prijatie eura pre dnešné kandidátske krajiny, riskuje, že sa tak podpíše na destabilizácii ich ekonomík. Aspoň k takémuto záveru dospela skupina ekonómov z londýnskeho Výskumného centra pre ekonomickú politiku. Príčina, prečo podmienky Európskej únie môžu byť škodlivé pre ekonomiky jej nových členov, je obsiahnutá v zámere Bruselu, aby tieto krajiny udržali pevné výmenné kurzy svojich mien voči euru dva roky pred jeho prijatím. Inými slovami, aby svoje národné meny voči euru nedevalvovali. Jeden z členov výskumného tímu Charles Wyplosz to vysvetľuje tým, že európsky mechanizmus výmenných kurzov je svojou umelosťou nestabilný sám o sebe. Audio: „Vieme veľmi dobre už niekoľko rokov, že systémy pevných výmenných kurzov sú nebezpečné a sú zdrojom špekulatívnych útokov.“ Udržanie pevného výmenného kurzu je vlastne záväzok centrálnej banky krajiny, ktorá musí v prípade tlakov na znehodnotenie alebo naopak zhodnotenie národnej meny voči zahraničným menám intervenovať na devízovom trhu. Intervencia v tomto prípade znamená, že centrálna banka predáva zo svojich rezerv alebo kupuje do svojich rezerv cudziu menu (napríklad euro alebo dolár), a to za cenu, ku ktorej sa verejne zaviazala. Za týchto okolností sa môžu vyskytnúť situácie (a také sa aj vyskytujú), že centrálna banka neudrží tlak špekulantov a musí národnú menu devalvovať. Takáto devalvácia prináša špekulantom legálne kurzové zisky. Opäť má slovo Charles Wyplosz: Audio: „Ak noví členovia únie začnú presadzovať pevné výmenné kurzy, ocitnú sa v situácii spútaného. Otvoria sa útokom špekulantov ktorýkoľvek deň a pre akúkoľvek príčinu – dobrú či zlú. Môžu urobiť len jednu vec, a to nazhromaždiť dostatočné devízové rezervy, aby sa pokúsili odraziť útoky. Je však známe, že nijaké rezervy nie sú dostatočne veľké, ak sa trhy rozhodnú podniknúť útok.“ Pevný výmenný kurz domácej meny mala v 90. rokoch minulého storočia aj Slovenská republika. Hlavným dôvodom centrálnej banky bolo preniesť riziko kurzových strát z pliec podnikateľov na plecia štátu a jeho devízových rezerv. Cena slovenskej meny voči zahraničným menám sa vtedy na základe záväzku centrálnej banky pohybovala v určitom rozpätí, ktorý sa volal fluktuačné pásmo. Toto pásmo sa časom rozširovalo, až jedného dňa centrálna banka od neho upustila úplne a cenu slovenskej koruny voči cudzím menám začali utvárať trhové sily – ponuka a dopyt. Ak sa vrátime k našej téme, v súčasnosti nie je jasné, aké fluktuačné pásmo, aký koridor Brusel vytýči pre pohyb národných mien nových členských štátov voči euru. Ak bude tento koridor príliš úzky, hrozba útokov špekulantov sa zvýši. Začiatkom 90. rokov únia pripustila členským krajinám vyše dvojpercentnú odchýlku od európskej menovej jednotky. To sa ukázalo ako neudržateľné a neskôr sa fluktuačné pásmo rozvoľnilo na 15 percent. Táto 15 percentná odchýlka od eura by sa teda mohla stať záväznou pre nových členov Európskej únie. Ale začiatkom tohto roka komisár únie pre menové záležitosti Pedro Solbes oprášil staré rozpätie, to znamená, že napríklad kurz slovenskej koruny by sa dva roky pred vstupom Slovenska do eurozóny nemal od východiskovej hodnoty eura odchýliť viac ako 2 celé 25 stotín percenta. Prívrženci pevného výmenného kurzu presadzujú malé fluktuačné pásmo, aby tak krajiny nútili k rozpočtovej disciplíne. Veľkosť deficitu verejných financií má totiž za určitých okolností priamy vplyv na stabilitu meny. Ak by ale bola vznesená požiadavka pevného výmenného kurzu slovenskej koruny voči euru, nielenže by to znamenalo ústup od súčasného liberalizovaného devízového trhu, kde sú určujúce ponuka a dopyt, ale aj problém so stanovením nového výmenného pomeru slovenskej meny voči euru. Inými slovami, bolo by nutné odhadnúť takú cenu koruny, ktorá by prípadnými intervenciami centrálnej banky bola udržateľná dva roky. To je naozaj neľahká úloha, ak sa pozrieme na vývoj kurzu koruny za posledné dva roky. Nedá sa preto vylúčiť napríklad to, že by Národná banka pri stanovovaní východiskového kurzu slovenskú menu pre istotu devalvovala. To by ale zas občania hľadeli na euro a Európsku úniu pekne zachmúrene. Slovom, v súvislosti s eurom sa ešte pekne zapotíme.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...