Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       18. september 2003 Peniaze lámu väzy: Šéf newyorskej burzy odstúpil Jaroslav Rozsíval V New Yorku došlo k ďalšiemu otrasu na finančných trhoch – tentoraz však iba vo forme personálnej výmeny. Jedna z najpozoruhodnejších postáv amerického akciového trhu, doterajší šéf newyorskej akciovej burzy Richard Grasso odstúpil z funkcie. Stalo sa tak v reakcii na masívnu kritiku neprimerane vysokých príjmov tohto inak veľmi populárneho burzového šéfa: Grasso si získal sympatie širokej verejnosti i najvyšších amerických úradov najmä po 11. septembri 2001, kedy sa mu po ničivom teroristickom útoku na dvojičky newyorských mrakodrapov Svetového obchodného centra podarilo oživiť obchodovanie na burze už po šiestich dňoch. 57 ročný Grasso je typickým úspešným manažérom súčasnej Ameriky, ale nielen tej: do najvyššej pozície na akciovom trhu sa dokázal vypracovať za necelých 30 rokov - a to z najnižšieho postavenia burzového úradníka z týždenným príjmom 82 dolárov v roku 1968 – až po funkciu samotného šéfa burzy. Túto funkciu zastával od roku 1995 a okrem všeobecného uznania mu priniesla aj rozprávkový konečný príjem vo výške 139 a pol milióna dolárov. Tieto príjmy sa však stali predmetom ostrej kritiky viacerých predstaviteľov obchodujúcich spoločností, štátnych penzijných fondov, ale aj politikov, vrátane prezidentských kandidátov. Za jeho odvolanie bola aj bývalá šéfka americkej diplomacie Madeleine Albrightová, ktorá sa tento rok stala členkou správnej rady burzy. Všetci poukazovali predovšetkým na neprimerane veľký vplyv zdvojenej funkcie predsedu správnej rady a riaditeľa burzy na Grassove príjmy. Iba v roku 2000 zarobil Grasso takmer 22 miliónov dolárov, o rok neskôr to už bolo 25 a pol milióna, pričom 5 miliónov obdržal za svoje legendárne vystúpenie pri obnovení obchodovania po 11. septembri. Peniaze, ktoré boli predmetom i obsahom jeho života, však napokon Richardovi Grassovi takpovediac zlomili jeho riaditeľský krk. Grasso si pritom svoju úlohu šéfa najväčšej burzy na svete plnil na jedničku: Zmodernizoval celý podnik, aktívne primäl popredných podnikateľov a obchodníkov ku kótovaniu akcií svojich podnikov na burze, o čom napokon jednoznačne svedčia aj štatistické údaje: Z terajších 2800 spoločností dostal Grasso na newyorskú burzu 1549, z toho 500 firiem sídli mimo územia Spojených štátov. Trhová hodnota kótovaných akcií sa počas Grassovho pôsobenia zdvojnásobila a predstavuje momentálne hodnotu 14 mld. 800 miliónov dolárov. Okrem toho sa Grasso stal prvým šéfom burzy, ktorý prešiel takmer všetkými funkciami podniku zdola nahor. Všetci jeho predchodcovia prišlo do tejto funkcie zvonka. Grassov odchod a predovšetkým rozruch, ktorý okolo neho nastal, prispeje pravdepodobne aj k zásadným organizačným zmenám na newyorskej burze: V prvom rade sa asi zmenší vplyv riaditeľa burzy na výber členov správnej rady: Burza sa totiž dostala pod výrazný tlak zvonka kvôli skutočnosti, že v jej správnej rade sedia riaditelia vplyvných investičných bánk a veľkých koncernov, ktorí zároveň umožňovali Grassovi nadobudnúť spomínané sumy. Je takisto viac ako možné, že zdvojenie funkcie predsedu rady a šéfa burzy sa zruší - a zvažovať sa bude pravdepodobne aj zdvojenie funkcie samotnej newyorskej burzy, ktorá okrem toho, že sprostredkúva obchodovanie s akciami, pôsobí aj ako dozorný orgán nad jej členmi. Dodajme, že Richard Grasso, čeliaci mimoriadne silnému tlaku verejnosti po zverejnení jeho utajovaných príjmov, ponúkol v stredu svoj odchod z funkcie – za toto rozhodnutie hlasovali napokon trinásti členovia dozorného grémia burzy, siedmi boli proti. Dočasným predsedom správnej rady newyorskej burzy sa stal jej člen Carl McCall, ktorý doteraz viedol reformný výbor burzy. Predtým zastával funkciu vysokého finančného úradníka štátu New York. McCall vyhlásil, že v reformách akciového obchodu na newyorskej burze sa bude pokračovať. Burzu budú medzitým riadiť Catherine Kinneyová a Robert Britz, pátranie po vhodnom nástupcovi odvolaného Grassa sa však už začalo: medzi inými sa hovorí o bývalom ministrovi financií Robertovi Rubinovi a podnikateľovi Warrenovi Buffetovi. Zdá sa však, že vzhľadom k pokračujúcim škrtom v štátnom rozpočte a rastúcemu zadĺženiu štátu bude snaha o elimináciu privysokých príjmov vysokých manažérov pokračovať – bez ohľadu na ich zásluhy, či úspechy. Dôvod na zamyslenie aj na starom kontinente: či už na jeho západnej, alebo východnej časti.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...