|
|
| |
|
Dnes je utorok, 7. október 2008 |

|
|
![[ekonomika]](/images/ekotitle.gif)
|
23. september 2003
|
Produktivita Východ-Západ: Rozdiel sa zmenšuje, ale priepasť zostáva
|
Ivan Štulajter
|
Medzinárodná organizácia práce pred niekoľkými dňami zverejnila štúdiu, porovnajúcu produktivitu práce vo vybratých východoeurópskych krajinách a v Európskej únii. Zhrnúť sa dá nasledovne: rozdiel sa znižuje, ale stále je veľký.
Produktivita práce, ktorá vyjadruje pomer medzi vytvoreným produktom a množstvom práce, potrebným na jeho vytvorenie, v poslednom desaťročí v strednej a východnej Európe vzrástla. Rozdiel medzi produktivitou práce na Východe a Západe sa zasa znížil. Príčiny sú v zásade dve a vyplývajú zo samotnej definície produktivity: lepšia technická a technologická vybavenosť práce na jednej strane a zlepšenie organizácie práce na strane druhej. Výsledkom je väčší produkt, menej odpracovaného času, ktorý je za ním, ale ako neželaný vedľajší dôsledok aj nezamestnanosť. Na druhej strane, a to tiež konštatuje správa Medzinárodnej organizácie práce, doháňanie západnej produktivity sa spomalilo. Navyše, v úrovni produktivity medzi Západom a Východom stále existuje značný rozdiel. No aj tak sú podľa jednej z autorov projektu Dorothey Schmidtovej prírastky v produktivite Východu vysoké.
Medzinárodná organizácia práce skúmala úroveň produktivity na Slovensku, v Poľsku, Maďarsku, Rumunsku, v Českej republike, v Rusku a v Slovinsku. Hovorí Dorothea Schmidtová:
Audio: „Najväčší prírastok produktivity za posledných 8 mesiacov dosiahlo Poľsko, a to aj v pomere na jedného pracovníka, ako aj na hodinu práce. Tie prírastky v oboch prípadoch predstavovali 5 percent a sú výnimočné. Na Slovensku bol tiež vysoký ukazovateľ – 4 percentá. V Českej republike rast produktivity práce, prepočítaný na osobu 2 percentá a na hodinu 2 celé 6 desatín percenta, ale stále to bolo v priemere dvakrát viac ako v Európskej únii.“
No napriek tomu Západ má pred Východom stále veľký náskok. Vypovedá o tom aj skutočnosť, že v niektorých východoeurópskych krajinách odpracujú ľudia ročne väčší počet hodín ako ich „susedia“ na Západe. Ak je to v Česku alebo na Slovensku takmer 2000 hodín, v Spojených štátoch či dokonca v Japonsku je to menej ako 1 850 hodín, pričom práve Japonci a Američania sú známi svojou mimoriadnou pracovitosťou. Rozdiel je ale v efektívnosti. Podľa štúdie Medzinárodnej organizácie práce poľský pracovník vyprodukuje za hodinu tretinu bohatstva z toho, čo je výsledkom hodinovej práce Nemca. Záleží teda na tom, aká je technológia, technické prostriedky, organizácia práce a samotné zručnosti pracovníka, ktoré sa odvíjajú od jeho kvalifikácie. Relatívne dobrý výsledok v produktivite práce, meranej na pracovníka, je vo východoeurópskych krajinách podľa Dorothey Schmidtovej daný práve tým, že sa tam dlhšie pracuje.
Peter Havlík zo Stredoeurópskeho ekonomického inštitútu vo Viedni odhaduje, že priemerná produktivita na Východe je zhruba polovičná v porovnaní s Európskou úniou. Podľa neho sa však stieranie rozdielu medzi východoeurópskou a západoeurópskou produktivitou nespomaľovalo, ale naopak zrýchľovalo.
Audio: „Pokiaľ ide o produktivitu práce, proces dobiehania je výrazný. Väčšina stredoeurópskych krajín stále pokračuje v reštrukturalizácii hospodárstva, tieto krajiny majú značné rezervy v efektívnosti, takže zamestnanosť klesá. To znamená, že dobiehanie v produktivite bolo dokonca o niečo rýchlejšie ako dobiehanie v samotnej produkcii.“
Havlík v tejto súvislosti zdôrazňuje, že niektoré východoeurópske priemyselné sektory môžu byť v modernizácii ďalej ako iné - najmä vďaka prísunu zahraničných investícií.
Audio: „Najlepším príkladom sú automobilové alebo elektrotechnické závody, ktoré boli prevzaté a následne reštrukturalizované západnými investormi. Tieto závody sú v produktivite porovnateľné s podobnými v Nemecku alebo Rakúsku.
Ak to zhrnieme, rozdiel v produktivite práce medzi Východom a Západom sa znižuje, ale priepasť zostáva. Nie je to však beznádejná priepasť.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|