|
|
| |
|
Dnes je utorok, 7. október 2008 |

|
|
![[ekonomika]](/images/ekotitle.gif)
|
24. september 2003
|
V ČR zostávajú dve sadzby DPH, Slovensko smeruje k jednej
|
Ivan Štulajter
|
Dolná komora českého parlamentu včera prehlasovala veto prezidenta Václava Klausa vo veci zákona o dani z pridanej hodnoty. Zákon je z hľadiska budúcoročného rozpočtu jedným z jeho príjmových pilierov. Včerajšie hlasovanie bolo zároveň aj testom pevnosti vlády Vladimíra Špidlu. Tá zatiaľ vonkajším aj vnútorným tlakom odoláva. V piatok sa však bude hlasovať o jej dôvere.
Základný rozdiel v otázke zmien dane z pridanej hodnoty na Slovensku a v Českej republike je ten, že na západ od Moravy zostávajú stále verní dvom sadzbám, kým na Slovensku vláda pracuje na zjednotení sadzieb. Pod Tatrami má zaniknúť rovnako 23 percentná, ako aj 14 percentná sadzba v prospech jedinej 19 percentnej sadzby DPH. Inými slovami a zjednodušene, kým potraviny a lieky podľa všetkého na Slovensku zdražejú, prostriedky dlhodobej spotreby – napríklad elektronika a elektrické spotrebiče by mali zlacnieť.
Nie je vylúčené, že aj v Českej republike sa budú sadzby dane z pridanej hodnoty meniť, nemajú sa však zjednotiť. Aj včerajšie rozhodnutie dolnej komory českej parlamentu znamená, že sa niektoré položky presúvajú z nižšej – päťpercentnej sadzby do vyššej 22 percentnej. Hovorí ekonomický analytik Pavel Kohout z českej investičnej skupiny PPF:
Audio: „Tento presun niektorých položiek z tej zvýhodnenej nižšej sadzby do štandardnej nie je žiadnym reformným krokom, je to iba opatrenie, ktoré ČR robí v rámci harmonizácie s EÚ, pretože EÚ neumožňuje členským štátom, aby niektoré konkrétne položky - ako príklad uvediem telekomunikačné služby - boli umiestnené do tej zvýhodnenej sadzby.“
Nižšou sadzbou budú v Českej republike stále zdaňované potraviny, lieky, knihy, noviny a časopisy. Inými slovami a zjednodušene, na rozdiel od Slovenska sa česká vláda nemieni vzdať ovplyvňovania správania spotrebiteľov a ich potrieb. Po zjednotení sadzieb DPH na Slovensku si budú životne nutné lieky „daňovo rovné“ napríklad s rumovou pralinkou. To, koľkými sadzbami sa zdaňuje spotreba v ekonomike, však nie je vôbec raz a navždy daná dogma. Opäť má slovo ekonóm Pavel Kohout:
Audio: „To je otázka konkrétnych osobných preferencií, či sa ten-ktorý ekonóm alebo politik rozhodne pre viac pásiem alebo pre jedno. V Dánsku napríklad existuje jediné pásmo DPH - mimochodom vo výške 25 percent, čím patrí medzi európsku špičku. Oproti tomu vo väčšine európskych krajín existujú dve alebo dokonca tri daňové pásma. Je to otázka politických preferencií toho, čo chcú voliči. Ani medzi ekonómami neexistujú úplne jednoznačné názory, či sú lepšie dve sadzby alebo jedna. V Spojených štátoch je bežné, že daň z obratu (tam nemajú DPH) je individuálna, a to podľa štátu alebo dokonca podľa miest, pretože táto sadzba sa nestanovuje na federálnej úrovni. Takže jednotná sadzba je relatívne zriedkavým javom vo svetovej ekonomike.“
Vo všeobecnosti platí, že jedna sadzba DPH, ktorej výsledkom – ako už bolo povedané – je „daňová rovnosť“ tovarov nedeformuje cenový mechanizmus na trhu tovarov a služieb, hospodársku súťaž, zjednodušuje účtovníctvo a pôsobí proti daňovým únikom a všakovakým lobistom, ktorí sa snažia „ten svoj tovar“ presunúť do nižšej sadzby.
Otázkou však je, či výhody vyvážia nevýhody. Z pohľadu daňového úradu je jednotná sadzba DPH výhodnejšia, z pohľadu občana práve naopak. Ako spotrebiteľ platí viac, keď je zároveň aj výrobcom, jeho produkt sa administratívne navyše predražuje.
Zjednotenie sadzieb DPH a ono zrovnoprávnenie liekov s rumovými pralinkami možno teda považovať za reformný krok s otáznikom. Presunutie niektorých položiek z nižšej sadzby DPH do vyššej však žiadnou reformou nie je. Plynie z toho poučenie, že slovo reforma sa nehodí na všetky opatrenia vlády a nie všetky opatrenia vlády, hoci aj tie reformné, sú automaticky správne.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|