Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       9. október 2003 Hľadanie nových zdrojov elektrickej energie Jaroslav Rozsíval Tohtoročné výpadky elektriny v Severnej Amerike a západnej Európe, odhliadnuc od pretrvávajúcich pochybností o ich príčinách, nám všetkým pripomenuli fakt, že dnešný svet je svetom elektrickej energie: bez elektriny by naša spoločnosť jednoducho nefungovala. Koncom 20-eho storočia sa začali dostávať do popredia aj tzv. alternatívne zdroje výroby elektriny, ktorých budúcnosť sa javí byť stále perspektívnejšia. Nasledujúci príspevok sme pripravili s použitím reportáže nášho dopisovateľa Breffniho O´Rourka. Medzi najsmutnejšie dôsledky extenzívneho využívania uhlia na výrobu elektrickej energie v Európe patrí jednoznačne zničenie lesov v českých Krušných horách, ktoré padli za obeť škodlivým látkam, vypúšťaným do ovzdušia miestnymi tepelnými elektrárňami. Zamorenie ovzdušia, ale aj hrozba prípadnej jadrovej katastrofy, akej sme boli svedkami v roku 1986, to všetko sú dôsledky produkcie elektriny, bez ktorej sa jednoducho dnešný svet nemôže pohnúť z miesta: takýto „nehybný“ svet sme naposledy zažili tohto roku pri rozsiahlych výpadkoch prúdu v Spojených štátoch, Kanade, ale aj vo Veľkej Británii, Dánsku, či Taliansku. Elektrická energia je teda alfou a omegou nášho súčasného života: lenže – jej výroba ohrozuje životné prostredie a jej nákup zaťažuje zas odberateľov rastúcimi cenami. Európski farmári si však z toho doteraz nemuseli robiť veľkú hlavu: Štedré dotácie z EÚ im zabezpečovali dostatok finančných zdrojov. Táto situácia sa ale čoskoro zmení. Sú to však opäť farmári, ktorí majú v rukách surovinu pre výrobu elektriny tzv. alternatívnym spôsobom. V Európe patria dnes tieto metódy k overeným a stále viac a viac využívaným spôsobom elektrickej produkcie: Biomasa, poľnohospodársky odpad, vietor, slnko, voda, to všetko majú poľnohospodári k dispozícii: Overené technológie na ich spracovanie sú už na svete. Stačí iba investovať a vaša žiarovka bude svietiť rovnako dobre ako predtým. Nový trend tzv. farmárskej výroby elektriny je najvýraznejšie badať v Dánsku a Nemecku: Nemecký aktivista organizácie Greenpeace Sven Teske k tomu dodáva: Audio:„V Nemecku existuje tzv. zákon o obnoviteľnej energii, podobný zákon je aj v Dánsku, Francúzsku, Španielsku, takže je tu zopár krajín, ktoré majú túto možnosť, myslím si, že nemecký zákon je najlepší, pretože zaručuje stabilnú cenu za dodávku energie na 20 rokov.“ V EÚ rastie sektor tzv. obnoviteľnej energie veľmi rýchlo: V Nemecku je už v tejto branži zamestnaných 130 tisíc ľudí, čo je viac ako v sektore uhoľných baní a jadrovej energetiky dohromady. Okrem toho je výroba veterných elektrární, ktoré sa čím ďalej, tým viac začínajú presadzovať v inak pomerne fádnej nemeckej krajine, druhým najväčším odberateľom ocele v Nemecku – hneď po automobilovom priemysle. EÚ sa snaží zvýšiť podiel alternatívnych elektrární do roku 2010 o sto percent – a to v záujme dodržania cieľov, stanovených dohodou z Kjótó o znižovaní podielu škodlivých látok v ovzduší. Expert ochranárskej organizácie Greenpeace Ruud van Leuwen z Holandska upozorňuje zase na skutočnosť, že veľká časť kandidátskych krajín, vrátane Česka i Slovenska, má problémy s exhalátmi z tepelných elektrární: V pomere k vyrobenej jednotke energie produkujú východoeurópske elektrárne oveľa viac škodlivých látok, ako západoeurópske. To súvisí samozrejme predovšetkým s financovaním kvalitnejších technológií, ktoré si západné krajiny môžu dovoliť a ktoré Východu doteraz chýbajú. Ruud van Leuwen upozorňuje, že únia by sa preto mala sústrediť na zavádzanie overených, ekologicky prijateľných technológií v nových členských krajinách: Audio:„Buď urobíte tú istú chybu, akej sa dopustili na Západe pred mnohými rokmi, keď sa rozhodli pre špinavé technológie, plné škodlivín, alebo budete múdri a prijmete obnoviteľné metódy, ktoré sú už na Západe dostupné a sú schopné konkurovať aj svojimi nákladmi. A potom sa vyhnete míňaniu peňazí na čistenie vášho zamoreného životného prostredia.“ Avšak s jedným neočakávaným javom na Západe predsa len nerátali – a tým je predaj lacnej elektrickej energie, vyrobenej spornými jadrovými elektrárňami, z Východu na Západ. Na ten istý Západ, ktorý už dlhé roky argumentuje obavami z ekologických dopadov možných havárií reaktorov sovietskeho typu. Faktom však je, že ani nie 90 kilometrov od atómovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach sa už začínajú krútiť obrovské vrtule veterných elektrární najnovšej generácie – Rakúsko totiž už dlhé roky ťaží predovšetkým z nemeckých technológií – a nie je tomu inak ani v prípade zavádzania obnoviteľných energetických zdrojov.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...