Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 25. júl 2008       27. október 2003 Sociálne reformy rozdeľujú západnú Európu Jaroslav Rozsíval / Mark Baker Západnú Európu obchádza strašidlo sociálnych a daňových reforiem – nutnosť zaviesť opatrenia proti rastúcim výdajom štátu na sociálne zabezpečenie obyvateľstva a klesajúcemu výkonu ekonomiky prinútil viaceré vlády konať - mnohí Taliani, Nemci či Rakúšania však reformu ich sociálne štedrých systémov odmietajú, a to kvôli obavám z poklesu životnej úrovne – lenže, kocky sú už hodené. Nemecká spolková vláda presadila minulý týždeň schválenie prvého z celého radu reformných opatrení v dolnej komore parlamentu. Koaličná vláda sociálnych demokratov so Zelenými sa však potom so slzami v očiach musela prizerať výsledkom krajinských volieb vo východonemeckom Brandenbursku, kde vládnuca strana kancelára Gerharda Schroedera utrpela krutú porážku. Francúzsko a Rakúsko už tiež majú za sebou prvú vlnu protestných štrajkov odborárov, požadujúcich zrušenie, či prepracovanie reformy dôchodkového systému. Taliani sa k protestom pridali v piatok – státisíce talianskych pracujúcich prestali pracovať, aby tak vyjadrili svoj nesúhlas s plánovaným zvýšením veku pre odchod do dôchodku. Iróniou osudu danej situácie je však skutočnosť, že to, čo reformne naladené vlády západoeurópskych štátov a ich kritikov z radov odborárov, či opozície spája, sú obavy z budúcnosti: Vlády, ktoré majú najlepší prehľad o tom, čomu čelia ekonomiky ich štátov, vedia, že je najvyšší čas prijať opatrenia na zabránenie hroziaceho kolapsu ich penzijných systémov: Obyvateľstvo prosperujúcich krajín starého kontinentu totiž starne a – vymiera. Pri takejto tendencii štát čoskoro nebude mať na dôchodky – a to je hlavný motív reformných plánov vlád Nemecka, Talianska, Francúzska, či Rakúska – Taliani a Nemci okrem toho čelia rastúcemu deficitu štátneho rozpočtu a spomaleniu rastu ich ekonomík. Taliansko má pritom takmer najnižšiu pôrodnosť na svete a jeden z najvýhodnejších dôchodkových systémov – z hľadiska pracujúcich. Nárok na plnú penziu má každý, kto odpracuje aspoň 37 rokov a odíde do dôchodku ešte pred 57 rokom života. Vláda Silvia Berlusconiho chce tieto čísla zmeniť – napríklad na povinných 40 odpracovaných rokov pre mužov do 65 rokov. Odbory s tým však nesúhlasia: hovorí generálny tajomník najväčšej talianskej odborovej konfederácie CGIL Gugliemo Epifani: Audio:„Štrajkujeme, aby sme vláde ukázali, že väčšina talianskych pracujúcich je proti reforme rozpočtu a takzvanej reforme dôchodkov.“ Nemecko zase stojí pre dilemou, ktorú spôsobil rastúci schodok štátneho rozpočtu. Systém štátnych dôchodkov zaznamenal tohto roku schodok vo výške 10 mld. dolárov. Podľa reformného návrhu Schroederovho kabinetu, ktorý je súčasťou jeho plánu Agenda 2010, by sa výška vyplácaných penzií budúci rok zmrazila a dôchodcovia by mali začať platiť sto percent svojho opatrovateľského poistenia, z ktorého platia momentálne iba polovicu. Berlín ráta aj so zvýšením dôchodkového veku zo súčasných 65 rokov na 67 a s nevyplácaním dôchodku za obdobie vzdelávania, čo vyvolalo veľkú búrku odporu. Väčšina európskych krajín pokrýva svoje dôchodky z daní pracujúcich, medzery vykrýva štát. Tento systém funguje, pokiaľ sa v krajine narodí dosť detí – tak ako zhruba pred sto rokmi, keď sa súčasné sociálne modely rodili. Lenže dnes je situácia iná – dôchodky zvyšujú zaťaženie štátneho rozpočtu, ktoré v niektorých krajinách predstavuje až 15 percent. Výskumný pracovník nemeckej Commerzbank vo Frankfurte nad Mohanom Eckart Tuchtfeld tvrdí: Audio:„Pokiaľ neurobíme reformu, bude nutné zaviesť masívne zvýšenie daní na vykrytie dôchodkov. Alebo by sa musel zvýšiť príspevok od pracujúcich zo súčasných 19 a pol percenta na 27 alebo až 30 percent hrubého príjmu.“ Niektoré krajiny – napríklad škandinávske štáty, či Veľká Británia – dosiahli výrazný úspech prenesením dôchodkovej tiaže na zamestnávateľov a jednotlivcov prostredníctvom súkromných penzijných fondov. V Nemecku sa k tomu kroku zatiaľ neodhodlali – asi aj kvôli jestvujúcim byrokratickým prekážkam – lenže v budúcnosti sa súkromné fondy presadia aj v Spolkovej republike. Nemeckí vládni politici majú však pred sebou aj inú víziu – blížiace sa krajinské voľby, ktoré by mohli dať opozícii do rúk viac moci v hornej komore parlamentu: Ibaže ani pravicové politické strany sa reforme nemeckého dôchodkového systému neubránia – je to nutnosť, s ktorou sa budú musieť vysporiadať takmer všetky západo - či východoeurópske štáty - bez výnimky.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...