|
|
| |
|
Dnes je streda, 9. júl 2008 |

|
|
![[ekonomika]](/images/ekotitle.gif)
|
31. október 2003
|
Trichet by mal v Európskej centrálnej banke časom privítať aj Slovensko
|
Daniel Bútora
|
Dnešok je posledným dňom, kedy stojí na čele Európskej centrálnej banky Holanďan Wim Duisenberg. Vo funkcii ho vystrieda Francúz Jean-Claude Trichet, ten by mal v úrade zotrvať osem rokov, teda aj v čase, keď by sa k euru malo pripojiť aj Slovensko. Čo vlastne priniesli Európe Duisenbergove roky a čo jej môžu priniesť roky Trichetove? S použitím materiálov korešpondenta Slobodnej Európy Marka Bakera o tom hovorí Daniel Bútora.
VOICE: Zatiaľ čo Holanďan Duisenberg bol v prvom rade nemeckou voľbou na post šéfa európskej ústrednej banky, Trichet bol šéfom francúzskej národnej banky a je pochopiteľne voľbou francúzskou. Obaja muži majú odlišný štýl, Duisenbergove suché poznámky občas vyvolávali odmietavé reakcie, a Trichet je naopak príkladom výrečnosti – ale odborníci sa napriek tomu zhodujú, že frankfurtská banka bude aj na budúci týždeň fungovať podobne ako doteraz. Myslí si to napríklad Jose Luis Alzola z londýnskej pobočky investičnej spoločnosti Smith Barney:
AUDIO: “Všetci centrálni bankári v Európe sa poznajú, a vlastne rozmýšľajú rovnako. Niektorí sú označovaní za jastrabov, iní za holubice, ale podľa mňa sa od seba nijako podstatne nelíšia.”
Najdôležitejšie zrejme bude, že by nemalo dôjsť k zmene menovej politiky. Centrálne banky predovšetkým chránia stabilitu meny, teda držia na uzde infláciu, rast cien. Ich hlavným nástrojom sú úrokové miery. Určujú tým, za aký úrok si môžu banky požičiavať peniaze, a teda za aký úrok si môžu od bánk požičiavať peniaze firmy a jednotlivci. Dvanásť krajín eurozóny sa vyznačuje nerovnomerným rastom, a slabý rast najmä vo veľkých ekonomikách viedol opakovane politikov k výzvam, aby Európska banka takpovediac “popustila” a sadzby znížila. Duisenberg tomu tlaku neustúpil, ako sa na centrálneho bankára patrí. A Trichet má podobnú povesť muža, pre ktorého je stabilná mena základom. To isté očakáva aj analytik frankfurtskej pobočky spoločnosti Nomura Securities Alfred Rosenstock:
AUDIO: “Bude tam kontinuita, personálna i názorová. Trichet v skutočnosti neprichádza ako úplne nový človek, len si sadne do kresla šéfa centrálnej banky.”
Duisenbergov dôraz na stabilitu meny, ktorá je jeho nepochybnou zásluhou, má však svojich kritikov nielen medzi politikmi. Prvý šéf európskej ústrednej banky podľa odborníkov dobre neodhadol dôsledky americkej recesie v posledných troch rokoch na európske hospodárstvo. Od začiatku roku 2001 znížila európska banka úroky dovedna sedem krát na dnešné dve percentá. Americká centrálna banka však znížila úroky až 13 krát, takmer dvojnásobne často, a to až po hranicu dnešného jedného percenta. Dôsledky nízkych úrokových mier (a tiež zníženia daní, presadzovaného prezidentom Bushom) majú podiel na hospodárskom oživení v Amerike, kde najnovšie zaznamenali rekordný, viac ako 7-percentný hospodársky rast.
Odchádzajúci šéf Európskej centrálnej banky tento týždeň obhajoval opatrnú politiku banky s poukazom na nedostatočné reformy veľkých európskych ekonomík. Tie naviac daňové škrty – ako sa chystajú napríklad v Nemecku alebo vo Francúzsku – nesprevádzajú škrtmi vo výdavkoch, ale zvýšením rozpočtových schodkov. Aj preto je Duisenberg chválený, že menovú poliliku udržal stabilnú a že euro je pevné. Ešte raz hovorí analytik Jose Luis Alzola.
AUDIO: “Duisenberg bol kritizovaný za svoje komunikačné schopnosti, alebo za ich nedostatok. Ale podľa mňa ho treba posudzovať podľa toho, ako zvládol cenovú stabilitu. A v tom bol veľmi úspešný.”
Duisenbergovou najväčšou úlohou bolo spustiť euro a udržať ho stabilné. Trichetovou úlohou bude v tejto stabilite pokračovať a časom zapojiť do eurozóny ďalších 10 krajín vrátane Slovenska. Slová a činy Jean-Clauda Tricheta budú preto pre Slovensko rovnako zaujímavé ako slová a činy domácich politických a hospodárskych predstaviteľov.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|