Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       20. november 2003 Správa EBOR o stave reforiem v transformujúcich sa krajinách Ivan Štulajter, Ron Synovitz V nasledujúcich minútach Žurnálu Slobodnej Európy bude reč o výročnej, v poradí 10-tej, správe Európskej banky pre obnovu a rozvoj o stave reforiem v krajinách strednej a východnej Európy. Správa vyšla v Londýne tento týždeň. Podľa posledných zistení Európskej banky pre obnovu a rozvoj ekonomický rast v krajinách bývalého komunistického bloku bol rýchlejší v porovnaní s rastom svetovej ekonomiky. Obavy ohľadom charakteru ekonomických reforiem v jednotlivých štátoch však zostávajú. Tvrdí to vrchný ekonóm Európskej banky Willem Buiter. Audio: „Dvadsaťsedem bývalých komunistických krajín v strednej Európe a bývalom Sovietskom zväze pracovalo celkom slušne. Je však medzi nimi veľa rozdielov. Ich hospodársky rast bol odlišný pre rôzne príčiny.“ Podľa Buitera hlavným motorom hospodárskeho rastu vo východnom bloku boli vysoké ceny ropy a očakávaný vstup kandidátskych krajín do Európskej únie na jar budúceho roka. Audio: „Vstup do Európskej únie a uvoľnenie rozpočtovej politiky boli tie faktory, ktoré podporovali hospodársky rast v kandidátskych krajinách. V Rusku, Kazachstane, Azerbajdžane a Turkmenistane to zas boli vysoké ceny plynu a ropy. Tieto dva stimuly však nie sú udržateľné, takže keď sa tieto krajiny budú spoliehať na neudržateľné rozpočtové podporné faktory a na neudržateľné vysoké ceny ropy, ktoré im zabezpečujú slušný hospodársky rast, ocitnú sa mimo ich dnešnej pozície.“ Podľa správy Európskej banky pre obnovu a rozvoj reformy viaznu vo väčšine krajín na Balkáne. Za posledné tri roky nebol zaznamenaný reformný pokrok v Rumunsku. V porovnaní s predchádzajúcimi dvoma rokmi sa reformné tempo spomalilo v Srbsku a Čiernej hore. Atentát na srbského premiéra Zorana Džindžiča viedol síce k ráznejším opatreniam proti kriminalite a rozšírenej korupcii, ale proti reformám pôsobila politická nestabilita pred prezidentskými parlamentnými voľbami. Bulharsko, ktoré sa usiluje o vstup do Európskej únie v roku 2007, podľa správy Európskej banky postupuje dopredu, a to aj napriek oneskoreniam v privatizačnom procese. A teraz zopár poznámok k Rusku. Správa Európskej banky zaregistrovala vyšší príliv zahraničných investícií do tamojšej ekonomiky, ako aj fakt, že menej ruských podnikateľov sa rozhodlo uložiť svoje peniaze za hranice. To je signál narastajúcej dôvery. Oproti tomu však treba postaviť oneskorenú reštrukturalizáciu kľúčových ruských sektorov - ropného a plynárenského priemyslu, a takisto aj bankového sektora. Neistotu investorov vyvoláva aj „pohon“ štátnej moci na takzvaných ruských oligarchov – naposledy na dnes už bývalého šéfa ropnej spoločnosti Jukos Chodorkovského. Na záver sa ešte zamerajme na slovenského východného suseda – na Ukrajinu. Správa Európskej banky poukazuje na istý pokrok v takzvanej malej privatizácii a daňovej reforme. Hlavný ekonóm banky Willem Buiter hovorí, že spolu s Ukrajinou je aj Arménsko tou krajinou, ktorá postupuje dopredu na ceste ekonomických reforiem. Audio: „Ukrajina a Arménsko majú obrovské problémy, ale nie sú v kategórii nereformných krajín. Hoci sa reformujú pomaly a niekedy váhavo, zaznamenávajú pokrok.“		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...