|
|
| |
|
Dnes je nedeľa, 6. júl 2008 |

|
|

|
8. august 2001
|
Macedónsko: vo finále mierových rokovaní zomrelo pri útoku albánskych povstalcov 10 vojakov
|
Gabriel Sedlák
|
Vo chvíli, keď malo byť v Macedónsku úspešné ukončenie mierových rozhovorov už iba otázkou niekoľkých hodín, prišla opäť studená sprcha. Pri útoku povstalcov na armádny konvoj zomrelo desať vládnych vojakov. Táto udalosť odštartovala na jednej strane sériu ďalšieho násilia, na druhej však aj prísľub úspešného ukončenia mierových rozhovorov.
Sporadické incidenty sa síce odohrávali aj po minulom víkende, ktorý znamenal vyriešenie poslednej z kľúčových otázok (zastúpenie etnických Albáncov v polícii), žiaden z nich však neohrozil priebeh mierových rokovaní medzi väčšinovými Macedónčanmi a etnickými Albáncami. Ich sprostredkovateľmi sú vyjednávači NATO a Európskej únie. Avšak streda priniesla udalosť, ktorá úspech politických rozhovorov ohroziť môže.
Albánski ozbrojenci, ukrývajúci sa v kopcoch na severozápade krajiny, zaútočili zhruba v polovici cesty z metropoly Skopje do Tetova, bašty Albáncov v Macedónsku, na armádny konvoj. Pri útoku zomrelo desať vládnych vojakov. Ide o doteraz najkrvavejší incident, aký sa od začiatku povstania albánskych rebelov odohral v najjužnejšej z republík bývalej Juhoslávie. Armáda naň zareagovala ostreľovaním z vrtuľníkov i presunom pozemných síl do zasiahnutej oblasti.
Dnešný útok je všeobecne považovaný za odvetu za včerajší zákrok macedónskych bezpečnostných síl v hlavnom meste Skopje. Jej príslušníci zavraždili pri razii piatich Albáncov, ktorých ministerstvo obrany označilo za teroristov. Okrem toho hovorca vlády Antonio Milošoski vyslovil domnienku, že išlo o snahu albánskych povstalcov rozšíriť územie, ktoré majú pod kontrolou. Ide o niekoľko dedín na severozápade krajiny a zopár ciest v priľahlých kopcoch.
Agentúry neskôr priniesli správu, že jeden z veliteľov albánskych rebelov odsúdil útok na vojenský konvoj a trval na tom, že za ním nestoja povstalci UCK. Incident sa však medzitým stal rozbuškou pre ďalšie násilnosti, ktoré, ako vyplýva zo slov starostu Tetova Murtezana Ismailiho, sa rozšírili aj priamo do tohto mesta.
AUDIO: „Súčasná situácia v Tetove je nanešťastie veľmi komplikovaná. Okolo jednej bolo možné počuť v niektorých častiach mesta silnú streľbu. Mesto je takmer opustené a jeho obyvatelia utekajú kamkoľvek môžu. Šíria sa medzi nimi rôzne informácie a poplašné správy o prítomnosti veľkého množstva policajtov a vojakov. Ja nemám žiadne správy o dôsledkoch streľby.“
Presnejšie správy prichádzali priamo z metropoly Skopje. Tam sa popoludní zhromaždili stovky Macedónčanov, rozhorčených smrťou vojakov, proti ktorým musela zasiahnuť polícia. Dav v meste Prilep, z ktorého pochádzala väčšina obetí dnešného útoku povstalcov, útočil na obchody, vlastnené Albáncami, a podpálil tiež miestnu mešitu. V meste bol vyhlásený zákaz nočného vychádzania.
Veľvyslanci členských krajín NATO, ktorá dnešný útok okamžite odsúdila, sa zišli, aby diskutovali o pripravenom rozmiestnení vojakov aliancie v Macedónsku. Hovorca NATO Robert Pszczel v tejto súvislosti povedal, že je ešte priskoro hovoriť o možnom dopade dnešného útoku na mierové rozhovory.
AUDIO: „Akékoľvek incidenty, ktoré ohrozujú prímerie a uzavreté dohody, sú samozrejme mimoriadne nebezpečné. My teda určite neradi vidíme incidenty takéhoto druhu.“
Po oznámení informácie o útoku albánskych povstalcov na vojenský konvoj boli mierové rozhovory pri Ochridskom jazere dočasne prerušené. Predstavitelia nacionalistickej strany premiéra Ljubča Georgievského oznámili, že sa na rokovania vrátia až po skončení mimoriadneho zasadania Bezpečnostnej rady štátu. Medzitým však vyjednávač Európskej únie Francois Leotard oznámil, že dohoda, ktorá by mala ukončiť pol roka trvajúci ozbrojený konflikt, bude podpísaná v pondelok.
Dohoda by mala garantovať ústavné zmeny, ktoré by mali prispieť k zlepšeniu postavenia etnických Albáncov v krajine. Kľúčovými otázkami, vyriešenými v posledných dňoch, boli postavenie albánčiny ako druhého úradného jazyka v oblastiach, obývaných prevažne Albáncami, a fungovanie polície na tých istých teritóriách.
Práve uzavretie konečnej rámcovej dohody, ktorá by odvrátila občiansku vojnu v Macedónsku, je jednou z podmienok NATO pre rozmiestnenie jej 3500 vojakov v Macedónsku. Tí by mali dohliadať na odzbrojovanie albánskych rebelov. Súčasťou predbežnej dohody je prísľub amnestie pre povstalcov, nie však pre tých, ktorí sa dopustili vojnových zločinov. Už dnes je možné predpokladať, že spor o to, na koho by sa mala amnestia vzťahovať, kto by mal byť postavený pred macedónsky súd a kto by sa mal za svoje činy zodpovedať na pôde medzinárodného tribunálu v Haagu, sa bude ťahať roky.
V súvislosti s misiou NATO v Macedónsku sa hovorí o jej úlohe pri odzbrojovaní jednotiek UCK. Dnešný komentár britského denníka Financial Times však varuje, že je nerealistické, aby po vykonaní tejto úlohy mohli vojaci aliancie opustiť Macedónsko s kľudom na duši. Skúsenosti z Balkánu podľa denníka hovoria o tom, že rebeli si vždy nejaké zbrane nechávajú na horšie časy. To, čo Macedónsko potrebuje, je vzájomná dôvera medzi oboma tamojšími komunitami. Dnešné udalosti v krajine však napriek avizovanému podpisu mierovej dohody prehĺbili skôr nedôveru medzi nimi.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|