|
|
| |
|
Dnes je streda, 9. júl 2008 |

|
|

|
9. august 2001
|
Nemecko - nezamestnanosť naďalej stúpa
|
Ján Šalgovič, Mníchov
|
Prezident Spolkového pracovného úradu Bernhard Jagoda oboznámil tento týždeň verejnosť s najnovšími údajmi o vývoji nezamestnanosti v Nemecku. Boli všetkým ostatným, len nie príjemným posolstvom - najmä pre vládnych politikov. Počet ľudí bez práce dosiahol v júli úroveň 3 milióny 800 tisíc. Je to niečo vyše 9 percent práceschopného obyvateľstva, evidovaného na pracovných úradoch medzi Rostockom a Mníchovom.
Občania majú ešte stále pred očami sľub Gerharda Schrödera. Onedlho po víťazných parlamentných voľbách v septembri 1998 vyhlásil, že jediným meradlom jeho kancelárskej úspešnosti bude, či sa mu podarí znížiť počet ľudí bez práce pod magickú hranicu 3 a pol milióna. Istý čas sa zdalo, že Schröder splní tento záväzok. Najmä v dôsledku fenomenálneho boomu v Spojených štátoch a devalvácie marky voči doláru sa dynamicky zvyšoval nemecký hrubý domáci produkt a klesala miera nezamestnanosti. Ak k tomu prirátame trhovo orientovanú reformu daňového a dôchodkového systému, potom nečudo, že pragmatický kancelár sa slnil pod pozitívnymi reakciami na hospodársku politiku ľavicovej koalície SPD/Zelení. Po spomalení rastu hrubého domáceho produktu v Spojených štátoch došlo k zadrhnutiu konjunkturálneho motora aj v Nemecku. Zrazu sa ukázalo, že kráľ síce nie je nahý, ale nanajvýš sporo oblečený: Schröderovské reformy boli síce na nemecké pomery nanajvýš odvážne, v medzinárodnom meradle však v každom prípade nedostatočné. Neboli vstave uvoľniť trhové sily natoľko, aby sa rozbehol ekonomický motor aj bez zahraničnej, teda americkej pomoci.
Kancelár a jeho ľavicový kabinet sa zrazu ocitli v paľbe kritiky. Jeden príklad za mnohé. Komentátor mienkotvorného liberálneho denníka Süddeutsche Zeitung konštatuje v dnešnom vydaní: "Koalícia nevysiela nijaký signál, že bude pokračovať v doterajšej reformnej sérii, ktorá sa niesla v znamení prestavby daňového a dôchodkového systému. Dokonca ani nesľubuje, že bude radikálne aktívna po budúcoročných všeobecných parlamentných voľbách. Nikde nijaký pohyb, iba samé pokojné ruky."
Alexender Hagelüken narážal v poslednej vete na Schröderove výroky, že sleduje "politiku pokojnej ruky". Kancelár chce týmto občanom-voličom naznačiť, že nezamýšľa prepadnúť hektike a nerozvážnemu realizovaniu nevyzretých a ekonomicky nepodložených hospodárskych opatrení. K činorodosti ho však nabáda čoraz viac politických a iných predstaviteľov. Odborári sa zasadzujú za odbúranie nadčasov a rozšírenie pracovných príležitosti na polovičný úväzok. Zamestnávateľské zväzy zase podčiarkujú potrebu ďalšieho znižovania daňového bremena podnikateľov a nízkeho rastu nominálnych miezd.
Jedno je jasné: Gerhardovi Schröderovi a jeho ľavicovej koalícii sa nepodarí znížiť počet nezamestnaných pod úroveň 3 a pol milióna. Toto nepriamo priznal aj samotný kancelár v rozhovore pre týždenník Stern. Tu si zrazu stanovil novú métu. Vyhlásil, že "v každom prípade bude nezamestnanosť na konci legislatívneho obdobia nižšia ako na jeho začiatku". Či sa mu to podarí dosiahnuť nečinnosťou, skrývajúcou sa za verbálny závoj zvaný "politika pokojnej ruky" je, pravda, viac ako otázne.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|