Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       11. august 2001 Nemecko - štyri desaťročia Berlínskeho múra Ján Šalgovič, Mníchov V pondelok 13. augusta si celé Nemecko pripomína 40 rokov od postavenia Berlínskeho múra. V nedeľu 13. augusta 1961 prerušil v noci, o 1-nej hodine a 11-tich minútach, východoberlínský rozhlas svoje vysielanie. Načas ukončil orchestrálnu hudbu, aby hlásateľ mohol prečítať túto mimoriadnu správu: "Vlády Varšavskej zmluvy sa obrátili na Národné zhromaždenie Nemeckej demokratickej republiky a na vládu NDR s návrhom zaviesť na západoberlínskej hranici taký poriadok, ktorý by dôveryhodne ukončil rozvratnú činnosť proti krajinám socialistického tábora a zabezpečil okolo celého Západného Berlína spoľahlivú stráž (BEWACHUNG)." Keď sa Berlínčania zobudili, bolo ich mesto definitívne rozdelené. Svetlo sveta uzrel Berlínsky múr, azda najvýraznejší symbol Studenej vojny, desaťročia trvajúcej konfrontácie medzi Východom a Západom, medzi totalitárnym komunizmom a trhovými demokraciami. Svetlo sveta uzrela - ako raz napísal profesor Christian Maier - "skamenená blamáž" sovietskeho impéria, výrečný dôkaz strachu komunistov z príťažlivosti demokratickej spoločnosti, obáv Chruščova a Ulbrichta, že Nemecká demokratická republika sa postupne vyľudní, že dalšie státisíce ľudí sa obrátia chrbtom k budovaniu "svetlejších zajtrajškov". Bezprostredné korene Berlínskeho múra možno - okrem iného - vystopovať v rozhodnutí uviesť v roku 1948 do života menovú reformu na území troch západných zón. Neskôr z nich vznikla Spolková republika Nemecko. Zo sovietskej zóny sa stala Nemecká demokratická republika. V roku 1952 sa demarkačná línia stala vnútronemeckou hranicou. Jediným ako-tak voľným priechodom z Východného do Západného Nemecka zostal Berlín, takisto rozdelený na štyri zóny - medzi nimi však až do stavby Berlínskeho múra nejestvovala nijaká nepriedušná hranica. Túto príležitosť využili v rokoch 1952 až 1961 približne dva milióny obyvateľov NDR, aby začali nový život v slobodnej západonemeckej spoločnosti. Nemecká demokratická republika sa doslova a do písmena vyľudňovala. Berlínsky múr vznikol - okrem iného - aj ako reakcia na masový odchod z NDR, na (ako sa vraví) "hlasovanie nohami" o príťažlivosti socialistického systému. Berlínsky múr bol súčasne tiež symbolom krutosti boľševického režimu. Aj po jeho stavbe sa totiž tisíce ľudí snažilo nájsť v ňom akú-takú trhlinku a ujsť na slobodu. Stovky zaplatili životom: Prvým bol Günther Liftin. Východonemeckí pohraničiari ho zastrelili 24. augusta 1961, teda 11 dní po postavení múra. Posledným bol Chris Gueffroy, ktorý položil život za nádej žiť na slobode 5. februára 1989, teda približne sedem mesiacov pred pádom Berlínskeho múra. Jeho koniec je ešte stále v živej pamäti. 9. novembra 1989 otvorilo Politbyro východonemeckej komunistickej strany pod tlakom masového úteku občanov NDR cez Maďarsko, pod dojmom obrovských demonštrácií a v dôsledku straty sovietskej ochrannej ruky hraničné priechody cez Berlínsky múr. Onedlho po jeho páde sa zrútil celý komunistický režim v Nemeckej demokratickej republike. Nemecko sa znovuzjednotilo. Azda najtrefnejšiu charakteriku Berlínskeho múra napísal Josef Joffe v týždenníku Die Zeit: "Stavba Berlínskeho múra pred 40 rokmi bola prvou - a jeho pád v roku 1989 poslednou kapituláciou komunizmu."		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...