|
|
| |
|
Dnes je piatok, 25. júl 2008 |

|
|

|
15. august 2001
|
Predvoj operácie NATO v Macedónsku možno už v piatok
|
Daniel Bútora
|
Atlantická aliancia dnes rozhodla o vyslaní štyroch stovák vojakov ako predvoja misie, ktorá má zabezpečiť odovzdanie zbraní albánskych povstalcov v tejto republike na pomedzí vojny a mieru. Prvé jednotky, ktoré by mali pozostávať z britských vojakov, by mohli do najjužnejšej republiky bývalej Juhoslávie pricestovať do konca týždňa, podľa niektorých správ dokonca už v piatok. Ich úlohou bude vybudovanie komunikačnej centrály a zázemia pre ostatných vojakov.
Aliancia však zatiaľ nerozhodla, ako rýchlo by tam týchto 3,500 vojakov mohlo byť. Úlohou jeden mesiac trvajúcej operácie "rozhodujúca žatva" má byť zozbieranie zbraní a munície od albánskych povstalcov.
NATO si stanovilo štyri podmienky pre vyslanie jednotiek: politickú dohodu medzi etnickými Albáncami a Macedóncami, dohodu medzi NATO a macedónskym štátom, ktorá z právneho hľadiska umožní misiu, separátnu dohodu s povstalcami o odovzdaní zbraní a napokon prímerie. Prvé tri podmienky boli tento týždeň splnené, posledne menovaná - teda prímerie - je však raz viac, raz menej porušovaná.
Ako povedal šéf misie, dánsky generál Gunnar Lange:
AUDIO: "Podmienky musia byť vyhovujúce predtým, ako sa začne rozmiestňovanie jednotiek aliancie. Prímerie musí byť rešpektované. Naši vojaci tam neprídu vynucovať mier. Prídu, ak bude priaznivé prostredie pre splnenie ich zvláštnej misie zozbierania zbraní a munície, ktorú dobrovoľne odovzdajú albánski povstalci."
Aliancia chce napriek tomu začať čo najskôr. Hlavný veliteľ spojeneckých vojsk v Európe generál Ralston hovorí, že treba zvážiť, či cena za ničnerobenie nie je vyššia ako riziko, ktoré okamžitá akcia prinesie.
Pravdaže, riziko tu je. Západní politici budú preto opatrní. Všetci si ešte pamätajú na misiu OSN v Somálsku pred ôsmimi rokmi, ktorá mala tiež za cieľ odzbrojiť bojujúce frakcie. Mierové jednotky sa ocitli medzi bojujúcimi stranami a viacero amerických vojakov bolo zabitých. Jednotky NATO budú preto v pohotovosti a budú sa brániť. Napriek tomu obavy pretrvávajú. Rozsiahle územia krajiny sú zamínované - stačí si spomenúť na smrť slovenského dôstojnika Orsaga - a niektoré skupiny albánskych povstalcov pokladajú dohodu za zradu.
Otázka je, čo sa stane, ak jednotky NATO do mesiaca vyzbierajú zbrane a Macedónsko opustia. V Bosne a v Kosove to nestačilo, a dodnes tam zostávajú desaťtisíce vojakov, aby garantovali mier. Možno si predstaviť, že povstalci sa opäť dokážu ozbrojiť, a na etnické násilie a nenávisť môže stačiť zopár samopalov.
Rozhodnutie Rady NATO z dnešného večera je však napriek tomu ďalšou kapitolou v dejinách balkánskych konfliktov po skončení Studenej vojny. Na vojnu v Bosne a Hercegovine sa Západ iba bezmocne prizeral, a v krajine do dnešného dňa nachádzajú hroby z viac ako 200 tisíc obetí. V Kosove Západ zasiahol, keď sa zabíjanie rozbiehalo naplno. V Macedónsku je v plnom nasadení preventívna diplomacia. Či to bude stačiť, to sa ešte len ukáže.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|