Dnes je streda, 9. júl 2008       18. august 2001 Strategické rošády nemeckých strán pred hlasovaním o vyslaní Bundeswehru do Macedónska Ján Šalgovič, Mníchov Na nemeckej politickej scéne sme svedkami srategických rošád politických strán pred hlasovaním o vyslaní Bundeswehru do Macedónska. Parlamentná matematika je viac ako jasná: Vládna koalícia SPD/Zelení disponuje v Bundestagu 341 hlasmi. Opozičné strany CDU, CSU, FDP a PDS majú dovedna 325 poslancov. Pre mandát Spolkového snemu na vyslanie jednotiek Bundeswehru do Macedónska potrebuje kabinet pod taktovkou kancelára Gerharda Schrödera jednoduchú majoritu - teda 326 hlasov. Čiže vládny tábor si môže dovoliť, aby sa 15 jeho členov buď zdržalo hlasovania, alebo bolo proti. V tomto prípade nie je odkázaný na pomoc opozície. Súčasná situácia nevyzerá pre spolkovú ľavicovú koalíciu priveľmi ružovo: Približne 30 poslancov SPD a okolo pol tucta zelených predstaviteľov sa medzičasom jednoznačne vyslovilo proti účasti nemeckých vojakov na akcii NATO. Vychádzajú pritom z principiálne pacifistických, ľavicových pozícií. Nechcú sa ich vzdať ani vtedy, keď ich strany držia v ruke vládne žezlo. A nevidno nijaké náznaky, že by podľahli pragmatickej argumentácii kancelára Schrödera a zeleného ministra zahraničných vecí Joschku Fischera. Zraky sa teda upierajú na jednotlivé opozičné strany. Ktorá z nich napokon predsa len bude hlasovať za macedónske nasadenie Bundeswehru? A hlavne: Ako sa bude správať počas hlasovania hlavná opozičná strana, Kresťansko-demokratická únia? CDU vytýčila spolu so sesterskou, bavorskou vládnou Kresťansko-sociálnou úniou, štyri podmienky. Po prvé, prímerie v Macedónsku musí byť stabilné; po druhé, musí byť zjavná vôľa konfliktných strán po dlhodobom zmierení; po tretie, svetlo sveta musia uzrieť robustné mierové jednotky, schopné dohliadať nielen nad odovzdávaním zbraní albánskych rebelov, ale aj nad celým prímerím; a po štvrté, červeno-zelená koalícia musí obrátiť kormidlo a lepšie peňažne podporovať nemeckú armádu, aby táto nebola finančne podvýživená. Keď koalícia splní tieto štyri podmienky, potom budú CDU a CSU koncom budúceho týždňa hlasovať v parlamente za nasadenie Bundeswehru v Macedónsku. Hlavne štvrtá podmienka je jablkom koalično-opozičného sváru. Vládne strany SPD a Zelení totiž v posledných rokoch riadne okresali vojenský rozpočet. Niektorí pozorovatelia berlínskej politickej scény sa domnievajú, že nielen z rozpočtových dôvodov. Veď v sociálnej demokracii a u Zelených sa nájde dostatok ľavicových dogmatikov, majúcich viac ako zdržanlivý postoj k armáde ako takej a k používaniu vojenskej sily... Proti nasadeniu Bundeswehru v Macedónsku je aj opozičná FDP. Strane slobodných demokratov vadí - okrem iného - skutočnosť, že pre túto akciu nejestvuje mandát Organizácie Spojených národov. Takisto bojuje za viac peňazí pre nemeckú armádu. PDS, Strana demokratického socializmu a právna následníčka honeckerovskej východonemeckej komunistickej strany, je principiálne proti používaniu vojenskej sily pri riešení konfliktov. Budúci týždeň zažijeme hektické zákulisné rokovania. Na jednej strane sa najvyšší predstavitelia SPD a Zelených budú snažiť presvedčiť svojich apriórne pacifistických kolegov, aby predsa len hlasovali za nasadenie Bundeswehru v Macedónsku. Na strane druhej sa za oponou berlínskej politickej scény bude horúčkovito pokrovať: rátať, koľko peňazí navyše môže dostať Bundeswehr v najbližších rokoch oproti pôvodným plánom, aby sa splnila najdôležitejšia podmienka CDU a CSU. Ako dopadne piatkové hlasovanie, to sa dnes neodvažuje predpovedať doslova a do písmena nikto.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...