Dnes je piatok, 25. júl 2008       20. august 2001 Česko-nemecká diskusia sa pomaly začína obracať do budúcnosti Gabriel Sedlák V rámci turné po spolkových krajinách, ležiacich na území bývalej NDR, navštívi nemecký kancelár Gerhard Schroeder po poľskom pohraničí aj ďalšieho suseda - Česko. Premiér Miloš Zeman sa so svojím hosťom stretne zajtra na zámku Sychrov na Liberecku. Dlho však nebolo jasné, či sa obaja politici vôbec stretnú. Onedlho to už budú tri roky, čo vládnu zodpovedosť v Nemecku prevzal po kresťanských demokratoch kabinet sociálneho demokrata Gerharda Schroedera. Krátko predtým vytvorila ľavica vládu aj v susednej Českej republike. Jej predseda Miloš Zeman a ľudia okolo neho boli vtedy plní nádeje, že sa im - vzhľadom na ideovú príbuznosť oboch vládnych strán – podarí zlepšiť česko-nemecké vzťahy. Čo takého sa medzitým stalo, že sa v predvečer Schroederovej návštevy v Čechách objavili špekulácie o tom, že ju bude Zeman ignorovať? Zjednodušene by sa dalo povedať, že po povolebnom padnutí si do náručia sa volebné obdobie začalo krátiť a s blížiacimi sa budúcoročnými voľbami musia politickí lídri myslieť aj na budúcnosť a teda na to, čo je a čo nie je po vôli ich voličom. Na začiatku tohto roka prišiel Schroeder s požiadavkou na sedemročný odklad voľného pohybu pracovných síl z nových členských štátov Európskej únie po ich vstupe. Teraz vstúpil do hry fenomén Temelín, ktorý od vlaňajšieho nástupu pravicovej vlády vo Viedni stihol skomplikovať česko-rakúske vzťahy. K bezpečnosti českej jadrovej elektrárne, na ktorú Zemanov kabinet nedá dopustiť, začala mať výhrady už aj berlínska vláda. Aké sú teda rok pred voľbami v oboch krajinách česko-nemecké vzťahy? Napriek železnou oponou na desaťročia odloženému vyrovaniu sa so starými ranami – nemeckou okupáciu a následným vyhnaním Nemcov zo Sudet - nemožno povedať, že by boli tieto vzťahy do roku 1998 kriticky zlé. Aj predchádzajúce kabinety Václava Klausa a Helmuta Kohla si boli hodnotovo pomerne blízke a vzájomným vzťahom dali naviac novú dimenziu, keď v roku 1997 podpísali tzv. Česko-nemeckú deklaráciu(, v lone ktorej sa zrodil Česko-nemecký fond budúcnosti. Jeho poslaním je zvyšovať porozumenie medzi Nemcami a Čechmi). Avšak na rozdiel od vtedajšej povedzme „konzervatívnej“ česko-nemeckej diskusie sa z agendy tej súčasnej „sociálno-demokratickej“ takmer úplne vytratila otázka Benešových dekrétov, či presnejšie nemecká požiadavka na ich zrušenie. Tradičný spojenec nemeckých vyhnancov, bavorská CSU, odišla do opozície a nová nemecká vláda sa rozhodla akceptovať Zemanovu interpretáciu povojnových dekrétov prezidenta Edvarda Beneša, na základe ktorých prišli Nemci o všeličo, hlavne však o svoj domov. Ich účinnosť vraj jednoducho „vyhasla“ a hotovo. Takže, aké sú súčasné česko-nemecké vzťahy? Odpovedá Tomáš Kafka, český spoluriaditeľ sekretariátu Česko-nemeckého fondu budúcnosti. AUDIO: „V bilaterálním horizontu dosáhly takřka optimálního maxima. Možná, že trošku jiný obraz se nám naskytne v širším evropském nebo i světovém rozměru, kde jsme možná dlouhou dobu až příliš lehkovážne sázeli na to, že ty problémy mají čistě bilaterální rozměr a jakmile ho překonáme, tak už se nám otevře jenom ideální budoucnost. Teď se ukazuje, že to není jenom problém Evropské únie a našeho vzájemného vztahu, ale třeba i vzájemného vztahu Čechů a Němců společně vůči EU, vůči světovým trhům, ale i třeba vůči ekologickým standartům. A tady je, myslím, třeba i ta otázka Temelínu dneska zdaleka ne problém bilaterální, ale je to problém řekněme toho, vůči jakým standartům se budou chtít Češi a Němci v dnešním světě navzájem profilovat.“ Štandardy, ku ktorým sa vo svojom hodnotení dostal riaditeľ sekretariátu Fondu budúcnosti Tomáš Kafka, sa týkajú betónového múra v jadrovej elektrárni. Ten by mal podľa nemeckých noriem izolovať rúry, ktoré medzi parogenerátorom a turbínou privádzajú vodu a odvádzajú paru, aby sa v prípade poruchy na jednej z nich zamedzilo havárii na druhej, keďže teoreticky by v konečnom dôsledku mohlo dôjsť až k jadrovej havárii. Avšak podľa českých, ale napríklad aj amerických noriem, je súčasný stav v poriadku, a česká strana odmieta nemeckú požiadavku na postavenie uvedeného múra. Na jednej strane je síce pozitívne, že sa toptémou česko-nemeckej debaty stáva čosi, čo súvisí s budúcnosťou oboch krajín. Na druhej strane by však lídri na oboch stranách mali zostať obozretní, aby debata okolo múra medzi rúrami nenabrala rozmery, ktoré svojho času „zviditeľnili“ diskusiu okolo múru v Matičnej ulici v Ústí nad Labem. Nehrozí teda zhoršenie česko-nemeckých vzťahov po prípadnom návrate nemeckých kresťanských demokratov k moci? Tomáš Kafka z Fondu budúcnosti, podľa ktorého verejnosti na oboch stranách spoločných hraníc zrejme prospelo, že k sebe sociálno-demokratické špičky našli cestu, sa toho neobáva. AUDIO: „Spíš je tady otázka, že s našimi česko-německými standarty prostě budeme muset umět žít i na té medzinárodní úrovni, takže tady by bylo jedině záhodné, aby si i v přístupu k těmto otázkám česká a německá veřejnost více důvěřovaly a aby případné vstřícné kroky jedné či druhé strany nebyly vnímány jako slabost, ale spíše jako síla a určitá velkorysost, ať už české nebo německé reprezentace tak, abychom se prostě nevraceli do doby před deklarací.“ V tomto smere bude priestoru na realizáciu nepochybne dosť. Po tom, čo sa Česi, kedysi nútene nasadení na práce v nemeckej ríši, dočkali odškodenia za tieto roky utrpenia, mohla by Praha začať odstraňovať svoje resty. Ani Schroederova vláda zo svojej agendy nevyškrtla požiadavku na odškodnenie českých Nemcov, ktorí prišli o majetok ešte pred nástupom komunistov k moci, či na zarátanie doby strávenej po vojne v internačných táboroch do dôchodkového zabezpečenia.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...