Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 22. august 2008       29. august 2001 EU a migrácia Anna Rausová Prisťahovalectvo, či už legálne alebo nelegálne, je v Európskej únii horúcou otázkou. Prílev nelegálnych utečencov dosahuje podľa niektorých odborníkov neúnosnú hranicu. Vážny problém pre úniu predstavuje však starnúca populácia, takže jej krajiny uvažujú o prijateľných spôsoboch prijímania kvalifikovaných pracovných síl. Pôrodnosť v Nemecku, ale i v ostatných krajinách Európskej únie, neustále klesá. Logické predpoklady menšieho počtu aktívne pracujúcich v budúcnosti, nesú so sebou zákonite otázku, kto bude platiť náklady na zdravotnícku starostlivosť a dôchodky starších obyvateľov. Ekonómovia tvrdia, že matematika je v tomto prípade jednoduchá: prázdne pracovné miesta zaplnia prisťahovalci kvalifikovaní i nekvalifikovaní. Tento názor zdieľajú i niektorí demografovia ako napríklad Juergen Fluethmann. Tároveň však poukazuje aj na slabiny takéhoto riešenia: AUDIO: „V prípade kompenzovania prirodzeného poklesu obyvateľstva prisťahovalcami by ich počet musel každý rok vzrásť o 400 000 a to je nerealistické. V období po druhej svetovej vojne prichádzalo do Nemecka asi 120 až 130 000 prisťahovalcov. Myslím si osobne, že je nerealistické uvažovať o počte 400 000“. Sociológovia a politici však upozorňujú na potenciálne spoločenské napätie pri vysokom počte prisťahovalcov. Neúprosná ekonomická situácia však vedie Nemecko týmto smerom uvažovania. Dôkazom je aj návrh zákona o uľahčení víz pre kvalifikovaných prisťahovalcov, ktorý predložil začiatkom mesiaca minister vnútra Otto Schily. Veľký problém predstavuje neustále rastúci počet ilegálnych prisťahovalcov do Západnej Európy. Podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu so sídlom v Ženeve by mali krajiny Európskej únie vypracovať systematické prisťahovalecké programy. Ako pozitívny príklad uvádza hovorca organizácie Jean-Philippe Chauzy Taliansko: AUDIO: „Taliani zistili, že potrebujú pracovné sily, ale aj sily s kvalifikáciou v určitých sektoroch, napríklad v zdravotníckom alebo tiež v poľnohospodárstve. Takže nehľadajú sa iba kvalifikovaní ľudia. Tento program umožňuje približne 5 000 Albáncom pracovať legálne v Taliansku. Myslíme si, že je to veľmi dobrý príklad čo sa dá urobiť, pretože pohyb ilegálnych prisťahovalcov medzi Albánskom a Talianskom je neuveriteľne vysoký“. Chauzy poukazuje na rozdiel medzi potenciálnymi prisťahovalcami z východnej Európy a povedzme z Iránu či sub-saharskej Afriky. Analýzy Medzinárodnej organizácie pre migráciu naznačujú istý model Východoeurópanov. Väčšinou na Západe pracujú na časovo obmedzené víza a potom sa so zarobenými peniazmi vrátia domov. Takáto systematická, dočasná imigrácia by sa mohla stať modelom pre celú Európsku úniu, ktorá by prijímala na isté obdobie kvalifikovaných Východoeurópanov. Tu sa ale vynára iný problém a tým je prechodné obdobie voľného pohybu pracovných síl z krajín, ktoré vstúpia do únie a to už je zase iná kapitola. Závratné technologické zmeny modernej doby vedú niektorých akademikov k uvažovaniu, či vlastne v ich svetle nie je otázka potreby prisťahovalcov predčasná. Čo ak potrebných robotníkov v budúcnosti nahradia elektronické sily? Už citovaný demograf Fluethmann takýto scenár vývoja celkom nevylučuje: AUDIO: „Je určite pravda, že za posledných 150 rokov neuveriteľne stúpla produktivita jednotlivcov. Zastávam názor, že dnes si nedokážeme predstaviť, že sa nedá predpovedať produktivita v budúcnosti, to znamená či jednotlivec dokáže produkovať stále viac a viac. Takže keď sa dnes hovorí o tom, že potrebujeme viacej prisťahovalcov, naše odhady zakladáme na súčasnej úrovni produktivity. Či bude taká istá o 10 alebo 20 rokov, nikto nevie“. Potrebu pracovných síl by čiastočne mohla vyriešiť tiež globalizácia. Moderná technológia umožňuje dnes, aby jednotlivec napríklad v Ázii dodával na celý európsky trh nejaký výrobok alebo službu, cez e-mail. Európske firmy s nedostatkom pracovníkov by sa takto zaobišli bez prisťahovalcov. Kedy to ale nastane, to je otázka.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...