Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 22. august 2008       31. august 2001 Úrokové miery eura sa znížili, nevedno však, či to bude stačiť Daniel Bútora Nemecký minister financií Hans Eichel dnes oznámil, že najväčšia európska ekonomika bude tento rok rásť o menej ako vládou predpokladané dve percentá. Minister Eichel tak potvrdil zdržanlivé odhady hospodárskeho rastu veľkých ekonomík. Na toto hospodárske spomalenie včera znížením úrokových mier zareagovala aj Európska centrálna banka. Na včera oznámené rozhodnutie Európskej centrálnej banky čakal finančný svet s veľkou netrpezlivosťou, a isté sklamanie, že úrokové miery eura klesli len o štvrť percenta, prekryl iba huriavk okolo predstavovania nových eurobankoviek. Hospodárske výsledky väčšiny európskych krajín sú neuspokojivé. Počas mohutného rastu americkej ekonomiky v posledných rokoch sa niektorí Európania utešovali, že čas starého kontinentu ešte len príde. Na americký rýchly rast reagovala tamojšia centrálna banka zvyšovaním sadzieb, aby zabránila prehriatiu hospodárstva. A s objavením sa spomalenia naopak banka, vedená Alanom Greenspanom, začala sadzby znižovať - dovedna v siedmich krokoch od začiatku tohto roku americké úrokové miery poklesli zo šesť a pol na tri a pol percenta. Stav európskych ekonomík nie je lepší, európska ceduľová banka však zatiaľ podobnú pružnosť nevykazuje. Banka znížila miery len po druhý raz v tomto roku, tentoraz zo štyri a pol na štyri a štvrť percenta. Európske peniaze teda zostanú ešte stále drahé, sťažujú si niektorí, a poukazujú na málo povzbudzujúce výsledky z posledného obdobia: nemecká ekonomika bola za druhý polrok na nulovom raste, talianska dokonca mierne klesla - a to je dovedna polovica hospodárskeho objemu eurozóny. Európska centrálna banka má však na vec iný názor, a má - našťastie, dodáva celý rad národohospodárov - nezávislosť. Cieľom centrálnej banky nie je v prvom rade podpora hospodárskeho rastu, ale stabilita meny. Do nej sa v prípade Európy premieta celý rad psychologických vplyvov: len včera banka občanom ukázala, čím budú v obchodoch platiť od budúceho januára. A okrem psychológie tu je inflácia, teda miera zdražovania: európska banka nechce ročnú infláciu vyššiu ako 2%. Výsledky za tento rok pritom doteraz hovorili o vyše trojpercentnom raste cien, v júli došlo k miernemu poklesu na 2,8%, a asi až s ohľadom na toto zlepšenie mohla banka trochu uvoľniť menovú politiku. Menej priaznivá správa pre Európu je, že mierne zníženie inflácie je sprevádzané práve spomalením rastu. O ňom sa dnes najviac hovorí v súvislosti so Spojenými štátmi - dôvodom je však to, že americká ekonomika donedávna rástla závratne rýchlo. Väčšina európskych ekonomík však, zrejme aj s ohľadom na spomlenie v Amerike, dnes opravuje pôvodné optimistické odhady. V Nemecku sa dokonca objavili pochybnosti o tom, či krajina kvôli nižším príjmom udrží rozpočtový deficit v prisľúbenej výške jeden a pol percenta. Potenciálnym rizikom pre Európu je potom práve nová európska mena. To, že sa hodnota eura znížila oproti doláru od oficiálneho štartu o pätnásť percent, možno zranilo hrdosť niektorých Európanov, Nemecku a ďalším silným vývozcom na americké trhy to však iba pomohlo. V posledných mesiacoch začalo euro mierne stúpať, dnes sa dokonca oproti doláru priblížilo aprílovým hodnotám. Obavy o stav americkej ekonomiky, oslabujúce dolár, tak môžu spolu s menším americkým dopytom paradoxne zhoršiť možnosti európskeho vývozu, a tým len potvrdiť, že Európu v najbližšom čase nečaká mohutný rast. To žiaľ nie je dobrá správa ani pre krajiny, ktoré chcú vstúpiť do Európskej únie.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...