Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       1. september 2001 Nemeckí vojaci do Macedónska: v Berlíne opäť jednooký kráľom Ján Šalgovič, Mníchov Macedónska operácia NATO sa medzičasom rozbehla na plné obrátky. Zúčastňujú sa na nej tiež nemecké jednotky. Základom pre ich vyslanie bolo stredajšie hlasovanie v Spolkovom sneme. V prospech účasti približne 500 vyjakov na Hlavnej žatve sa vyjadrila veľká väčšina nemeckého zákonodarného zboru. Majorita však nebola taká výrazná, ako si pôvodne želali mnohí nemeckí politici a politológovia. Na obzore sa zjavili vyhlásenia o porážke špičkových predstaviteľov všetkých dôležitých strán, zastúpených v Bundestagu. Konkrétne: Spolková vládna koalícia sociálnych demokratov a Zelených nebola v stave zorganizovať v Spolkovom sneme vlastnú jednoduchú väčšinu. V radoch SPD sa vynorilo 19 pacifistov. Z principiálnych dôvodov hlasovali proti účasti Nemecka na Hlavnej žatve. Z tých istých príčin bolo proti päť poslancov Zelených. Kancelár Gerhard Schröder podcenil odolnosť pacifistických sociálnych demokratov. Zjavne sa domnieval, že zmenia svoj pôvodný náhľad. Dôvodil, že nasadenie v Macedónsku je absolútne potrebné zo zahraničnopolitického hľadiska. Podčiarkoval, že bez Hlavnej žatvy môže dôjsť k otvorenej občianskej vojne s nedozernými následkami. Ani zelenému ministrovi zahraničných vecí Joschkovi Fischerovi sa nepodarilo presvedčiť svojich straníckych pacifistov. A tak sme boli svedkami obrovskej blamáže ľavicovej koalície: Na vyslanie Bundeswehru do Macedónska nebola schopná zabezpečiť v parlamente jednoduchú väčšinu. Bola odkázaná na pomoc opozičných strán. Hlasovanie disidentov bude mať následky hlavne v SPD: Generálny tajomík sociálnych demokratov Franz Müntefering už povedal, že sa pozhovára s nepolešiteľnými pacifistami. O dôsledkoch - povedzme pri obsadzovaní výhodných pozícií na kandidátskych listinách v budúcich všeobecných voľbách - možno zatiaľ nastoľovať len neopodstatnené domnienky. Gerhard Schröder mal, pravda, aj tento týždeň mimoriadne štastie. Katastrofálnu organizačnú predprípravu sociálnych demokratov hravo prekonalo ešte katastrofálnejšie správanie sa hlavnej opozičnej strany. Kresťanskí demokrati nastolili dve kľúčové podmienky: realistický vojenský mandát na mierotvornú misiu NATO v Macedónsku a navýšenie peňažných prostriedkov pre finančne podvyživený Bundeswehr. V rámci kompromisu, dosiahnutom tesne pred hlasovaním, súhlasila koalícia s miernym zlepšením peňažnej situácie armády. Predsedníčka CDU Angela Merkelová a šéf spolkovej poslaneckej frakcie CDU/CSU Friedrich Merz vďačne prijali tento finančný ústupok berlínskeho kabinetu. Na mandáte Hlavnej žatvy sa nič nezmenilo... Napriek tomu otočili obaja kresťansko-demokratickí politici kormidlo o 180 stupňov. Z pôvodných pozícií ustúpili aj v dôsledku obavy, aby CDU nebola opečiatkovaná ako strana s protiatlantickou orientáciou. S takouto argumentáciou vystupoval na verejnosti kancelár Schröder. Poukazovaním na povinnosti Nemecka v rámci NATO sa mu podarilo zatlačiť kresťanských politikov do defenzívy. Zmena kurzu bola však prináhla pre mnohých poslancov CDU a jej sesterskej bavorskej CSU. Stotožnili sa totiž so spomínanými dvoma požiadavkami. Považovali ich za správne a legitímne - najmä lepšie finančné podmienky pre Bundeswehr. Napokon v stredu zdvihlo ruku proti nemeckej účasti na Hlavnej žatve až 61 kresťanských poslancov. Teda skoro každý štvrtý zo zúčastnených zástupcov CDU a CSU bol proti svojmu odporúčaniu straníckeho vedenia! Týmto sa naplno obnažila amatérska stratégia a neprofesionálna taktika Merkelovej, Merza a zahranično-politického hovorcu CDU Volkera Rüheho. Racionálne argumenty mali a stále majú síce na svojej strane; žolíka v rukáve mal však Gerhard Schröder: bol ním poukaz na nutnosť solidarity v NATO. Výsledok: CDU stojí pred ďalšou gigantickou hromadou politických črepov. Pochybnosti o šéfovských schopnostiach Angely Merkelovej narastajú. Kancelár a predseda SPD Gerhard Schröder síce utŕžil v stredu blamáž. V politickej neschopnosti a amatérizme ho ale pretromfli politici CDU. V stredu bol v Berlíne jednooký opäť kráľom.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...