Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 25. júl 2008       4. september 2001 Prezident Putin položil veniec k pamätníku fínskych obetí rusko-fínskej vojny Jaroslav Rozsíval Počas prvej oficiálnej návštevy ruského prezidenta Putina vo Fínsku došlo k pozoruhodnej udalosti: po prvý raz po 60-tich rokoch sa vedúci predstaviteľ Ruska poklonil pamiatke Gustava Emila Mannerheima, ktorý viedol ozbrojený boj Fínov voči Sovietskemu zväzu počas druhej svetovej vojny. Začiatkom 90-tych rokov sa vo fínskom prístavnom meste Turku uskutočnil malý priateľský futbalový zápas medzi mužstvami dvoch družobných miest – hostia z Petrohradu vtedy podľahli mužstvu pod vedením fínskeho arcibiskupa 2:1. Jeden z niekdajších neúspešných petrohradských futbalistov sa v nedeľu vrátil do Turku, tentoraz však ako ruský prezident. Počas pobytu vo Fínsku sa Vladimír Putin stretol s prezidentkou Tarjou Halonenovou a premiérom Paavom Lipponenom. Ich rozhovory sa týkali rozširovania EÚ a NATO, ako aj ekonomickej spolupráce, vrátane plánovanej výstavby ropovodu, vedúceho cez Baltické more. Napriek desaťročiam Studenej vojny a reminiscenciám na vojenské prepadnutie Fínska Sovietskym zväzom na začiatku druhej svetovej vojny sú vzťahy medzi Moskvou a Helsinkami dobré. Tieto vzťahy neovplyvnil ani vstup neutrálneho Fínska do EÚ v roku 1995. Tvrdí to politický analytik Tuomas Forsberg z Fínskeho Inštitútu pre medzinárodné záležitosti v Helsinkách.Fínsko je dnes podľa neho dôležitým partnerom Ruska pri jeho komunikácii s EÚ. AUDIO: V rámci európskej integrácie chce zohrať Fínsko úlohu mosta, úlohu, ktorú zohrávalo aj počas Studenej vojny. Čo sa však zmenilo vo fínsko-ruských vzťahoch je to, že Helsinki zvykli byť bilaterálne. Bola tu dôvera na osobnej úrovni medzi prezidentami, bolo tu množstvo bilaterálnej spolupráce a vznikla tak myšlienka, že tento vzťah by mohol byť izolovaný od napätia v rámci Európy. Dnes však ide o opačný prípad, konkrétne: Fínsko chce prikloniť Rusko k európskym štruktúram a fínsko-ruské vzťahy sa stali súčasťou vťahov s EÚ. Pozoruhodný v rámci rusko-fínskych vzťahov je doteraz bezprecedentný počin prezidenta Putina, na ktorý sme upozornili už na začiatku. Putin položil totiž veniec k pamätníku Gustava Mannerheima, ktorý stál na čele fínskeho odporu voči Moskve v roku 1939 po prepadnutí Fínska Červenou armádou, ale aj v roku 1941, keď sa Fínsko spojilo s Nemeckom. Fínsko bolo napokon porazené a časť jeho územia, Karélia, sa stala súčasťou Ruska. Podľa Forsberga ide o symbolické gesto. Veď Mannerheim kedysi slúžil aj v ruskej armáde, nakoľko Fínsko bolo ešte začiatkom 20-teho storočia súčasťou Ruska. AUDIO: Mannerheim bol rešpektovaný aj sovietskymi vodcami, i keď sa o ňom viedli ideologické spory, keďže kedysi slúžil v cárskej armáde. V Sovietskom zväze bol považovaný za bielogvardejca, keďže bojoval proti boľševikom v občianskej vojne. Lenže pre Putina, ktorý dnes reprezentuje Rusko, už Mannerheim nie je problematickou osobnosťou. Naopak, reprezentuje aj časť ruskej histórie. Napriek významnému gestu prezidenta Putina však nie je dedičstvo rusko-fínskej histórie pre mnohých Fínov iba minulosťou. Pred múrmi prezidentského paláca v Helsinkách, v ktorom rokoval Vladimír Putin s Tarjou Halonenovou, protestovali demonštranti za navrátenie Karélie, anexovanej Sovietskym zväzom na konci druhej svetovej vojny, Fínsku.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...