Hlas Ameriky	Dnes je streda, 7. január 2009       5. september 2001 EÚ čaká možno najväčšie rozšírenie od jej vzniku Gabriel Sedlák Z tohtotýždňového zasadania Európskeho parlamentu púta v kandidátskych krajinách najväčšiu pozornosť schvaľovanie rezolúcií o pokroku v jednotlivých štátoch. Hlasovaniam o nich však predchádzalo vystúpenie komisára pre rozšírenie Guentera Verheugena a všeobecná diskusia o rozširovacom procese. Poslanci Európskeho parlamentu sa stotožňujú s predstavou, formulovanou na posledných vrcholných zasadaniach špičiek únie, že jej členmi sa v ideálnom prípade stane v roku 2004 až desať kandidátov naraz. Vyplynulo to z utorkových vystúpení hlavných politických frakcií Európskeho parlamentu. Ale než sa tak stane, ak sa tak vôbec stane, budú musieť kandidátske štáty napraviť mnohé nedostatky, o ktorých vo svojom vystúpení pred europoslancami v Štrasburgu hovoril aj komisár pre rozšírenie Guenter Verheugen. „Musíme byť pripravení prijať skupinu desiatich kandidátov,“ povedal Verheugen poslancom Európskeho parlamentu, opierajúc sa o skutočnosť, že z dvanástich štátov, vyjednávajúcich o vstupe, sa desať rozhodlo prijať časový rámec z Goeteborgu. Na júnovom summite v tomto švédskom meste schválili špičky únie to, o čom sa polroka predtým na summite v Nice iba nesmelo hovorilo: najpripravenejší kandidáti by sa mali stať členmi únie tak, aby ich občania mohli už v lete roku 2004 voliť svojich poslancov do štrasburského zastupiteľského zboru únie. V praxi to znamená toľko, že do konca budúceho roka by mali byť vstupné rokovania ukončené, aby mohol byť vzápätí schvaľovaný proces rozšírenia vo všetkých dotknutých krajinách. Tými budú na jednej strane súčasná európska pätnástka a na strane druhej vstupujúce štáty. A tu majú šancu všetci okrem Rumunska a Bulharska, považovaných za najslabších kandidátov, a Turecka, ktoré sa o členstvo síce uchádza, no zatiaľ o ňom nevyjednáva. Verheugen pripustil, že prijímanie desiatich štátov naraz môže vyzerať dramaticky, celá táto desiatka však – ako zdôraznil - predstavuje „iba“ 75 miliónov ľudí. Veď samotné Verheugenovo rodné Nemecko má ešte viac obyvateľov. Okrem snahy únie pripraviť sa aj na ten najnáročnejší variant rozširovania, zazneli vo Verheugenovom vystúpení i varovnejšie tóny. Pripomenul, že hoci zmluva z Nice nie je dokonalá, je nevyhnutným predpokladom pre prijatie nových členov. Narážal tým na neschválenie spomínaného dokumentu v írskom referende a vôbec na otázku verejnej podpory rozširovaciemu procesu. V tejto súvislosti dnes agentúra Reuters priniesla správu o možných komplikáciách, ktorým sa nevyhne Praha, ak nestúpne podpora vstupu Českej republiky do únie na strane českej verejnosti. Agentúra cituje vysokopostaveného českého diplomata, ktorý vzhľadom na klesajúce percento únii naklonených občanov hovorí o potrebe angažovanosti českých politikov v tejto otázke. Podľa posledných prieskumov podporujú členstvo republiky v únii iba dvaja z piatich Čechov. Práve na verejnú mienku v kandidátskych štátoch upozornil počas debaty v Európskom parlamente predseda klubu Európskej ľudovej strany, nemecký kresťanský demokrat Hans-Gert Poettering. Pritom však nekritizoval neschopnosť politikov v metropolách uchádzačských štátov, ale vládnu koalíciu vo vlastnej krajine. Prekážalo mu, že vláda kancelára Schroedera – takisto ako aj rakúsky kabinet – sa pri debate o voľnom pohybe osôb sústredila iba na názory nemeckej verejnosti, obávajúcej sa možnej vlny lacnej pracovnej sily z východu. Práve kvôli tlaku Bonnu a Viedne bol na jar tohto roku prijatý pre túto oblasť princíp sedemročného prechodného obdobia, ktoré bude môcť byť dvakrát – po dvoch a piatich rokoch – prehodnotené. Viacerí členovia únie však vzápätí oznámili, že pracovníkov z nových členských štátov pustia na svoje pracovné trhy hneď po rozšírení. Z hľadiska Slovenska bola zaznameniahodná Verheugovanova zmienka o krajinách, na ktoré po rozšírení padne zodpovednosť za ochranu vonkajších hraníc únie. A medzi také patrí aj Slovensko. Schopnosť garantovať bezpečnosť týchto hraníc je podľa Verheugena jedným zo základných predpokladov členstva. Komisár Verheugen upozornil kandidátov aj na nevyhnutnosť prijať „dôveryhodné stratégie“, ktoré by zabezpečili integráciu Rómov. V tejto súvislosti uviedol, že zatiaľčo postavenie ruských menšín v pobaltských štátoch sa stále zlepšuje, integrácia Rómov v strednej Európe zostáva tŕňom v oku. Práve obava Prahy zo zabrzdenia približovania sa k únii viedla počas prázdnin vládu Miloša Zemana k rozhodnutiu, ktoré ešte viac upozornilo na akútnu potrebu riešenia postavenia Rómov v českej spoločnosti: Zemanov kabinet zo strachu pred zavedením britskej vízovej povinnosti pre českých občanov radšej súhlasil s imigračnými kontrolami na pražskom letisku, ktoré prispeli k zníženiu počtu českých žiadateľov o azyl v Británii. Z dôvodov nežiaducej imigrácie zaviedla Británia už dávnejšie víza Slovensku. Na adresu Bratislavy však dnes v Štrasburgu bolo vyslovené iné varovanie. V súvislosti s výsledkami budúcoročných volieb vyjadril obavy šéf zahraničného výboru Európskeho parlamentu Elmar Brok. AUDIO: „Ak kandidátska krajina zmení svoju vnútornú politiku takým spôsobom, že demokracia a vláda zákona neplatia v politike tejto krajiny, potom si myslím, že povinnosťou Európskeho parlamentu je vyzvať na pozastavenie vyjednávaní.“ Na východ od bývalej železnej opony to v lete 2004 bude určite pokryvkávať vo viacerých oblastiach. Preto bude v nasledujúcich mesiacoch nevyhnutná na strane kandidátov maximálna snaha vo finále „vylepšiť si známky“ a na strane európskeho Západu odvaha, ktorá únii nechýbala, keď sa jej súčasťou takmer zo dňa na deň stalo východné Nemecko.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...