Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 25. júl 2008       24. september 2001 Poľská ľavica dostala cez víkend najviacej mandátov Miroslav Neoveský Cez víkend sa v Poľsku uskutočnili parlamentné voľby. Prvé neoficiálne výsledky naznačujú podstatný zisk hlasov pre ľavicovú koalíciu Zväzu demokratickej ľavice a Únie práce. Na získanie nadpolovičnej väčšiny v Sejme im bude chýbať asi 10 mandátov. Podrobnejšie už Miroslav Neoveský. To, čo sa črtalo už pred voľbami, sa pre Volebné spoločenstvo Solidarity a Úniu slobody stalo krutou skutočnosťou. Voliči ich zmietli a odsúdili do role mimoparlamentnej opozície. Koalícia stredopravých strán, ktorá vzišla predovšetkým z radov niekdajšieho nezávislého odborového hnutia Solidarita, utrpela ranu, z ktorej sa bude iba ťažko spamätúvať. A to napriek tomu, že Solidarita bola jedným z najhlavnejších, ak nie tým najhlavnejším faktorom pádu komunizmu v Poľsku. Za jednu z hlavných príčin nedeľňajšej katastrofálnej porážky možno bez preháňania označiť rozvadenosť stredopravej koalície a skutočnosť, že si takpovediac navzájom hádzali polená pod nohy. A voliči toho zrejme mali plné zuby. Svojou porážkou otvorila Solidarita opäť dvere k moci poľskej ľavici. Najväčšie zisky hlasov zaznamenal Zväz demokratickej ľavice, čiže postkomunisti. Pravda to, že im k nadpolovičnej väčšine v Sejme chýba okolo 10 mandátov, celú záležitosť poriadne komplikuje. Politická analytička Ústavu sociológie Varšavskej univerzity Miroslawa Grabowská v rozhovore pre našu rozhlasovú stanicu k tomu uviedla: AUDIO „Bude pre nich veľmi ťažké vytvoriť stabilnú koalíciu, lebo ostatné strany, ktoré sa do Sejmu dostali, sú pre nich, buď ekonomicky príliš liberálne, alebo príliš populistické, či dokonca protieurópske. Zväz demokratickej ľavice totiž o sebe tvrdí, že je proeurópsky a umiernene trhovo orientovaný.“ Hoci je priskoro uvažovať o koaličnom partnerovi, pozorovateľom sa už teraz javí ako najpravdepodobnejší koaličný partner Strana roľníkov, s ktorou už bola raz, aj keď vo veľmi búrlivej, koalícii. Problematické by tiež bolo, ak by sa ľavica rozhodla vytvoriť menšinovú vládu. Svoj program, pozostávajúci v jadre z ochrany sociálnej sféry, rozpočtových škrtov a reforiem, nutný pre vstup do Európskej únie, bude totiž v Sejme iba veľmi ťažko presadzovať, a navyše jeho komponenty si navzájom protirečia. Analytik Edmund Wnuk-Lipinski si nevie predstaviť, ako chce ľavica dosiahnuť svoj cieľ: AUDIO „Bude to prvá, veľmi vážna politická výzva pre jednotu Zväzu demokratickej ľavice a jeho popularitu. Predovšetkým preto, lebo rozpočtové škrty sú nevyhnutné, hoci rétorika, ktorú používali pred voľbami, žiadne seriózne škrty vo verejných výdavkoch nedovoľuje. Som zvedavý, ako vyriešia tento problém.“ Podľa Wnuka-Lipinského členstvo Poľska v Európskej únii je cieľom všetkých stredových poľských politických strán a na tom sa sotva dačo zmení. Oproti tomu už citovaná analytička Grabowská považuje vstup dvoch strán krajnej pravice do Sejmu, teda Strany sebaobrany vidieckeho populistu Andrzeja Leppera a Katolíckej ligy poľských rodín, za problém. Obe tieto strany totiž zaujímajú odmietavý postoj k členstvu Poľska v Európskej únii. Analytik bruselského Centra pre európske politické štúdie Daniel Gross mieni, že problémy pri zostavovaní novej vlády vo Varšave budú znamenať ďalšiu stratu dynamiky a sústredenia sa na vstup do Európskej únie. Tu treba poznamenať, že rad nemeckých oficiálnych činiteľov sa jasne vyslovil, že nie je želateľné pokračovať v prvej vlne rozširovania Únie bez najväčšieho kandidáta. Lenže akékoľvek spomalenie procesu kvôli zaostávaniu Poľska ostatní kandidáti celkom iste ponesú, mierne povedané, zo značnou nevôľou.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...