Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       25. september 2001 Islamské komunity v západnej Európe Eva Rajecká, Španielsko Je len pochopiteľné, že po tragických útokoch na New York a Washington sa verejná pozornosť upiera nielen na extrémne islamistické organizácie fungujúce v Ázii, na Blízkom východe, či v severnej Afrike, ale aj na početné islamské komunity v rôznych západoeurópskych štátoch. Ocitli sa v nezávideniahodnej pozícii a práve preto treba v ich prípade rozlišovať medzi pokojamilovnou väčšinou a extrémnymi islamistickými skupinkami, ktoré zneužívajú svoje postavenie. Čím dlhšie a dôkladnejšie sa sondujú udalosti súvisiace s teroristickými útokmi na New York a Washington, tým je jasnejšie, že tieto útoky sa nemohli uskutočniť bez aktívnej, dokonca intenzívnej podpory zo strany islamistických extrémistov pôsobiacich v západnej Európe. Skutočnosť, že mnohí sa otvorene vzdelávali, školili, ba dokonca na internete propagovali protiamerické teroristické kampane potvrdzuje, že niektoré západoeurópske štáty s početnejšou islamskou menšinou neprikladali týmto aktivitám patričnú pozornosť. Je paradoxné, že štáty, ktoré majú relatívne veľké skúsenosti a prísne zákony v boji proti vlastným extrémistom, majú zrejme nedostatočnú kontrolu nad extrémizmom medzi vlastnými menšinami. Zdá sa, že práve to je prípad Nemecka a Veľkej Británie, ale aj Francúzska a Španielska, kde žije väčší počet etnických menšín islamského vyznania. V kontexte prísneho dodržiavania a monitorovania ľudských práv iniciovaného v Európe je pochopiteľné, že práve zapadoeurópske štáty sa obávali, aby sa nevystavili obvineniu z porušovania ľudských práv svojich vlastných etnických menšín v prípade nejakej väčšej snahy o monitorovanie činnosti rôznych etnických organizácií. Ale po úžasnej ľudskej tragédii, ktorá nastala 11. septembra, sa situácia radikálne zmenila. Ukázalo sa, že politicky motivovaní extrémisti zneužili nielen túto nedostatočnú kontrolu, ktorá je súčasťou pluralistickej tradície Západu, ale že sa im podarilo preniknúť do mnohých organizácií, ktorých prvotný raison d'etre spočíval v pokojamilovnej snahe islamských komunít poskytnúť svojim členom sociálne a kultúrne zázemie, alebo len príležitosť k spoločenským a spoločným aktivitám. Ale americká tragédia viedla k zintenzívnenej analýze ich aktivít, pričom sa zisťuje, že niektoré islamské organizácie sa dostali pod kontrolu islamistických extrémistov. Platí to predovšetkým o Veľkej Británii, ktorá sa postavila hneď na začiatku konfliktu tak rezolútne na stranu Spojených štátov v boji proti medzinárodnému terorizmu. Kto sledoval na televíznych obrazovkách otvorené nadšenie, alebo aspoň jednoznačné tiché sympatie britských islamistov s útokom na Spojené štáty sa nemohol vyhnúť úžasu nad vyjadrovanými názormi, ktoré by v prípade etnického Brita viedli určite k obvineniu z prejavov rasovej neznášanlivosti. Podľa štatistických údajov žije vo Veľkej Británii asi sedem percent príslušníkov rôznych etnických menšín. Z nich sú asi dva milióny islamského vyznania. Samozrejme to sú štatistiky, ktoré neberú do úvahy nelegálnych prisťahovalcov. S nimi by bolo konečné číslo značne väčšie. Veľká Británia je azda jediný štát v Európe, ktorého občania nemajú dosiaľ žiaden druh občianskych legitimácií. "Stratiť sa" je preto ešte stále relatívne ľahké. To sa však má zmeniť po schválení chystaných prísnejších zákonov. Je to škoda, ale obyvatelia britských ostrovov dajú asi prednosť väčšej bezpečnosti, ktorej súčasťou majú byť podobne ako v ostatných štátoch Európskej únie aj rýchlejšie procedúry pri vydávaní medzinárodne hľadaných teroristov a väčšia bezpečnostná spolupráca. Treba však zdôrazniť, že veľká väčšina príslušníkov islamských menšín na Západe sú ľudia, ktorí už jednu či dve generácie žijú vo svojich nových domovoch, mnohí sa tam narodili a ich predkovia často odchádzali zo svojich pôvodných domovov práve preto, lebo utekali pred tou náboženskou či politickou neznášanlivosťou, ktorá ukázala svoju pravú tvár útokom proti nevinným obetiam katastrofy v New Yorku a Washingtone. Integráciu menšín v západnej Európe ilustruje najlepšie skutočnosť, že napriek izolovaným incidentom tam nenastal žiaden výbuch xenofóbnych nálad. Zodpovedná väčšina na oboch stranách etnického spektra bude naďalej demonštratívne ukazovať, že nemá nič spoločné s fanatickým islamským či iným extrémizmom. Nakoniec - jeho obete sa tiež nerozlišujú podľa vyznania či etnickej príslušnosti.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...