Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       27. september 2001 Dve tváre boja proti terorizmu Anna Šišková, Edinburgh Po teroristických útokoch na Spojené štáty sa vo viacerých európskych krajinách rozbehla diskusia o ďalšom sprísnení bezpečnostných opatrení a imigračnej politiky a o zavedení povinných identifikačných preukazov. Tie totiž na rozdiel od postkomunistických krajín v krajinách západnej demokracie nie sú bežné. Automaticky sa otvorila i polemika, či diskutované opatrenia so sebou neprinesú aj obmedzenie občianskych práv a slobôd. Diskusie o zmenách v oblasti imigračnej politiky nie sú v Európe žiadnou novinkou. Po tragických útokoch na New York a Washington však nabrali nový rozmer. Zatiaľ čo do začiatku septembra sa hovorilo predovšetkým o tom, ako zamedziť zneužívanie azylového procesu ekonomickými utečencami, ktorí neutekajú zo svojej vlasti pred prenasledovaním, ale za vidinou "kvalitnejšieho" života, dnes sa diskutuje o tom, ako zabrániť, aby sa do západnej Európy a Spojených štátov dostali teroristi a ich prívrženci. Je známe, že niektorí z organizátorov nedávnych teroristických útokov žili istý čas v Európe bez toho, aby ich spozorovali tamojšie tajné služby, alebo, ako by bolo vhodné, imigračná kontrola na hraniciach. Západné demokracie sa ocitli po útokoch pred vážnou dilemou. Na jednej strane musia garantovať poskytnutie azylu každému, kto uteká pred prenaslednovaním a na druhej strane chcú zabrániť, aby sa do ich krajín nasťahovali potenciálni teroristi. Zaradenie utečencov do správnej z protichodných skupín, a to popri ekonomických utečencoch, ktorým štatút azylanta tiež neprináleží, však musí prebehnúť bez toho, aby boli porušené ľudské práva osoby, ktorá o azyl žiada. Pri posudzovaní týchto kategórií však vyvstáva priam dilema - a síce, či je dotyčná osoba teroristom, alebo osobou bojujúcou za slobodu. Ako pred pár dňami poznamenal americký denník Los Angeles Times, pri takomto rozlišovaní by boli napríklad pred niekoľkými rokmi bojovníci proti apartheidu považovaní za teroristov. Ďalším problémom by mohlo byť posudzovanie moslimov pri udelení azylu. Ako zabezpečiť, aby sa moslimovia nestali možnými obeťami nových zákonov a aby sa predišlo rovnakým diskusiám, ktoré prebiehali počas kontrol britských imigračných úradníkov na pražskom letisku, kedy sa vyskytlo viacero podozrení, že do Británie neboli vpustení predovšetkým Rómovia. Západná Európa, ktorá po roky uctieva takzvanú politickú korektnosť, sa zdá byť pri diskusii týchto otázok zmätená. Po útokoch akoby všetky predsudky voči islamu, dovtedy obmedzené takzvanou multikultúrnou spoločnosťou, v jednotlivých krajinách vyplávali naplno na povrch. Stačí sa pozrieť na internetové diskusie k jednotlivým článkom západných denníkov, alebo spomenúť kontroverzný návrh nemeckej vlády obmedziť možnosť islamských fundamentalistických skupín využívať náboženskú slobodu ako zámienku pre rozširovanie takzvaného politického islamu - politicky interpretovaného koránu. Vo viacerých nemeckých spolkových krajinách sa začalo s monitorovaním arabských študentských organizácií, čo síce nemusí byť najvhodnejší spôsob z pohľadu ochrany ľudských práv, ale z perspektívy ochrany bezpečnosti áno. Otázkou opäť je, v akých medziach. V Holandsku zasa minister vnútra navrhoval uväzniť malú skupinu marockej mládeže, oslavujúcej teroristické útoky na USA, napriek uctievanej slobode prejavu. V súvislosti s útokmi plánujú viaceré európske krajiny prijať úplne nové a pre mnohých obávané opatrenia. Napríklad vo Veľkej Británii, kde pre založenie účtu doteraz pre britského občana stačil účet za plyn či telefón, sa uvažuje o zavedení povinných identifikačných kariet. Rovnaké diskusia prebieha v Holandsku. Obe krajiny doteraz vychádzali z toho, že podľa osobných slobôd človek nemôže byť subjektom vnútornej kontroly dokumentov. Navyše v Holandsku sú identifikačné karty spojené dodnes s obdobím nacistickej okupácie, kedy boli povinné. Doteraz už len úvahy nad ich zavedením boli v tejto krajine radikálne odmietané, dnes je tomu naopak. Nikto nepochybuje o tom, že po teroristických útokoch na Spojené štáty sa zmenil svet, o realite sa však ľudia presviedčajú až teraz, po pár týždňoch. Pre Slovensko a jeho občanov majú tieto zmeny tiež nový rozmer. Pokiaľ v týchto dňoch niekam cestujú, s pasom občana krajiny mimo Európskej únie musia byť pripravení na dôkladnú bezpečnostnú prehliadku na letiskách.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...