|
|
| |
|
Dnes je streda, 9. júl 2008 |

|
|

|
3. október 2001
|
11. výročie nemeckého zjednotenia v znamení 11. septembra
|
Ján Šalgovič
|
Dnes si Nemecko pripomína 11. výročie znovuzjednotenia. Nesie sa v znamení novej politickej éry. Z Mníchova sa hlási náš stály spolupracovník Ján Šalgovič.
3. októbra 1990 sa nové spolkové krajiny na území bývalej Nemeckej demokratickej republiky pripojili k Spolkovej republike Nemecko. Tento byrokratický akt bol z právneho hľadiska definitívnou bodkou za procesom znovuzjednotenia. Zavŕšila sa jedna kapitola nemeckých, európskych a svetových dejín: Znovuzjednotením Nemecka (a následným rozpadom Sovietskeho zväzu) sa formálne skončila Studená vojna. Historická epocha zápolenia komunizmu a trhovej demokracie prebiehala od porážky hitlerovského nacizmu až do implózie boľševického impéria. Od víťazstva demokracie začiatkom 90. rokov po 11. september 2001, deň teroristického útoku na Spojené štátu, sme boli svedkami akéhosi hmlistého, nedefinoveteľného historického medziobdobia. Každý štát sa usilovať nájsť si príslušné miesto v čoraz viac globalizovanom svete. Jednu z najťažších úloh malo práve Nemecko. Na jednej strane nieslo na pleciach historickú ťarchu barbarských rokov 1933 až 1945, na strane druhej bolo zaťažené bremenom ekonomicky dominantnej európskej mocnosti a súčasne pozíciou zahranično-politického trpaslíka.
Hlavnou úlohou kancelára Helmuta Kohla a od roku 1998 Gerharda Schrödera bolo znormalizovať postavenie Nemecka v internacionálnom orchestri: Zbaviť európskych a amerických politikov strachu z nevypočítateľného "germánskeho obra", pevne ho zakotviť v politických a ekonomických transatlantických štruktúrach. V hospodárskej oblasti sa im to podarilo vzdaním sa marky a súhlasom so vznikom eura. V zahranično-politickej sfére sa Nemecko pozvoľna - a s aktívnym pričinením a súhlasom transatlantických partnerov - vyvliekalo z dovtedajších obručí. Azda najlepšie to bolo vidno na postupnej, čoraz väčšej angažovanosti Nemecka na akciách medzinárodného spoločenstva a NATO.
Útok na World Trade Center a Pentagon a následný boj s medzinárodným terorizmom zmení svet. Nemecko sa v tomto dueli pevne postavilo po bok Ameriky. Doterajšie tabu sa stali prežitkom minulosti: Na vnútropolitickej scéne sa otvorene hovorí - povedzme - o uvoľnení bankového tajomstva, o automatickej kontrole cudzincov pri poskytovaní nemeckého občianska Úradom na ochranu ústavy, či o preverovaní identity a aktivít ťažkých zločincov, teroristov, porovnávaním údajov v počítačoch rozličných štátnych a súkromných inštitúcií. V zahranično-politickej oblasti sa všetky dôležité parlamentné strany jednoznačne vyslovili za spoluúčasť jednotiek Bundeswehru na odvetnej akcii za 11. september. Ako vidno, ide všetko o problémové okruhy, o ktorých sa pred niekoľkými rokmi nemeckí politici odvažovali uvažovať nanajvýš v tichom kútiku bez akýchkoľvek zvedavých divákov.
Tvrdenie, že po 11. septembri bude všetko inak, sa stalo pre mnohých pozorovateľov globálnej politickej scény ošúchanou frázou. Nie však pre nemeckých. Berlín sa pod tlakom teroru míľovými skokmi zaraďuje medzi plnoprávne západné trhové demokraticie: So všetkými právami, ale aj so všetkými povinnosťami - vrátane vojenských na zahranično-politickom poli. Vládni sociálni demokrati na čele s kancelárom Gerhardom Schröderom pochopili vážnosť situácie. Sú si vedomí dejinnej dôležitosti rozhodnutia stáť v jednom šíku s vedúcou západnou (a svetovou) mocnosťou. Podobne uvažuje hlavná opozičná strana, Kresťansko-demokratická únia. Je príznačné, že najväčšie problémy prispôsobiť sa novej epoche má politické dieťa povojnového nemeckého blahobytu: strana Zelených.
Nikto nevie, ako bude svet vyzerať o rok. Jedno je však isté: Keď si Nemecko bude pripomínať 12. výročie znovuzjednotenia, bude stáť pevnejšie ako kedykoľvek v minulosti na pôde západnej civilizácie.
Ján Šalgovič, Mníchov
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|