Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       13. október 2001 Zmena nemeckej zahranično-politickej paradigmy Ján Šalgovič Vo štvrtok sa v Bundestagu konala dôležitá diskusia. Ozrejmili sa na nej základné piliere novej nemeckej diplomacie do blízkej i ďalekej budúcnosti. 11. október 2001 vojde do análov nemeckej zahraničnej politiky. Kancelár Gerhard Schröder totiž vo štvrtok v parlamente vo vládnom vyhlásení jednoznačne a nanajvýš oficiálne vyhlásil: "Etapa nemeckej povojnovej politiky, keď sa Nemecko podieľalo na medzinárodnom úsilí o stabilitu ´sekundárnymi pomocnými službami´ je nenávratne za nami." Sociálno-demokratický politik teda definitívne odzvonil desaťročia trvajúcej epoche, počas ktorej bolo Nemecko ekonomickým obrom a diplomatickým trpaslíkom. Uzavrela sa kapitola dlhotrvajúceho emancipačného procesu Nemecka na globálnom diplomatickom parkete, ktorá sa začala znovuzjednotením, čiže získaním úplnej zahranično-politickej suverenity. Ešte v roku 1991 sa Nemecko nezúčastnilo na zásahu internacionálnych jednotiek proti irackej invázii Kuvajtu. Údajne jej v tom bránili ústavné paragrafy. Namiesto toho sme boli posledný raz svedkami takzvanej "diplomacie šekovej knižky". Nemecko poukázalo Spojeným štátom 18 miliárd mariek ako výraz spolupatričnosti s vojenskou akciou proti Saddamovi Hussajnovi. V polovici 90tych rokov sa situácia zmenila. Berlínski politici dospeli k záveru, že sa už nemôžu nečinne prizerať zápoleniu demokratických krajín proti režimom, pošliapavajúcim ľudské práva a ďalšie kľúčové západné hodnoty. Vyvrcholením tejto fázy bola účasť Bundeswehru na kosovskej akcii a súčasné velenie nad jednotkami NATO v Macedónsku. 11ty september bol záverečným úderom pre posledné zvyšky povojnového historicky podmieneného zápecníckeho postoja. Nemecko muselo priznať farbu. Ľavicová vláda pod taktovkou sociálno-demokratického kancelára Gerharda Schrödera a zeleného ministra zahraničných vecí Joschku Fischera sa postavila bez zaváhania do protiteroristického frontu. Schröder niekoľkokrát ponúkol americkej administratíve jednotky Bundeswehru, ako aj iné vojenské možnosti, ktoré má k dispozícii nemecká armáda. Vo štvrtkovej parlamentnej debate kancelár zdôraznil, že "Nemecko sa musí na medzinárodnej scéne angažovať za medzinárodnú bezpečnosť v súlade so svojím postavením ako dôležitý európsky a transatlantický partner, ako silná demokracia a mocné národné hospodárstvo v srdci Európy". Niekoľkokrát vyzdvihol, že toto v sebe skrýva aj použitie vojenských prostriedkov. Doslova: "Základnou líniou nemeckej zahraničnej a bezpečnostnej politiky nesmie a nemôže byť prevzatie internacionálnej zodpovednosti a súčasne vyhýbanie sa s tým spojeným rizikám." Na upokojenie ľavicovej sociálno-demokratickej a zelenej duše dodal, že "armáda zostane naďalej prostriedkom poslednej voľby nemeckej zahraničnej politiky". Toto verbálne obmedzenie však nič nemení na zjavnej skutočnosti: Nemecko sa začína predierať do popredia demokratického šíku. Začína znovu rozmýšľať v globálnych suvislostiach, formulovať a presadzovať vlastné záujmy, dbať na vlastnú prestíž, uvedomovať si, že zápolenie za západné hodnoty v sebe skrýva nielen sladké práva, ale aj (z času na čas) trpké povinnosti. Nemecko sa stáva aktívnym členom transatlantickej aliancie. Teroristický útok na Svetové obchodné centrum a Pentagon zasadil smrteľný úder nemeckému pacifizmu.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...