Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       16. október 2001 Antiteroristická kampaň a euro-atlantické partnerstvo Eva Rajecká Vcerajsie rozhovory Jasira Arafata v Londyne s premierom Blairom ilustruju jeden z niekolkych aspektov spoluprace euroatlantickych partnerov v sucasnej protiteroristickej kampani. O niektorych plusoch a minusoch tohto partnerstva hovori Eva Rajecka. V kontexte sucasnej situacie ma schodzka Arafat-Blair vacsi vyznam, ako sa na prvy pohlad zda. Arafat je centralnou postavou konfliktu, ktorym opodstatnuju svoju teroristicku cinnost islamisticki extremisti. Tony Blair je zasa predstavitelom statu, ktory ma dlhodobe, tradicne styky s vacsinou islamskych statov. Hoci britskym koloniam uz davno odzvonili, Velka Britania je este stale silne angazovana v islamskom svete a pozna ho lepsie, ako vacsina inych zapadnych krajin, vratane Spojenych statov. Britska ucast na euroatlantickom protiteroristickom usili je preto dolezita nielen z vojenskeho hladiska, ale aj z hladiska budovania mostov a sprostredkovatelskej ulohy. Z tejto perspektivy je mozno diplomaticka kampan premiera Blaira a jeho cesty po islamskych statoch dolezitejsia ako kampan vojenska. Tuto ulohu prijali nielen Spojene staty, ale aj ine clenske staty Atlantickej aliancie. Pritom ani britska vojenska pomoc nie je zanedbatelna a svojim dosahom ma v kontexte aliancie kvalitativne rovnaky vyznam ako napriklad podpora Turecka, ktore znovu ukazalo svoju podporu Atlantickej aliancii nielen prostrednictvom zakladni aliancie v juhovychodnom Turecku a povolenim leteckych preletov lietadlam utociacim na Afganistan, ale aj relativne bezbolestnym schvalenim zakona v tureckom parlamente, ktory umozni vyslat tureckych vojakov do cudziny, pricom sa predpoklada, ze ide o pripravu k nasadeniu a rozmiestneniu specializovanych tureckych jednotiek priamo v Afganistane. Ale turecka podpora ma aj druhu stranku. Turecki politici vsetkych stran dufaju, ze sa tym posilni postavenie krajiny nielen v Atlantickej aliancii, ale aj vyhliadky na vstup do Europskej unie. V oboch pripadoch Turecko pocita s dolezitostou svojo geopolitickeho mocenskeho postavenia navazujuceho na Balkan, na Blizky vychod a na bohate naftove staty byvalej sovietskej strednej Azie. Rovnako pocita s tym, ze jeho vyznam sa zvacsi, kedze je jedinym islamskym statom s fungujucim trhovym demokratickym, hoci aj nedokonalym systemom. Ale ochota Turecka by sa mohla rychlo skoncit, keby sa sucasny konflikt preniesol do Iraku. Turecko sa obava, ze pripadna porazka Iraku by mohla viest k vzniku samostatneho statu Kurdov na tureckych hraniciach, teda k statu etnika, proti ktoremu Turecko vedie dlhorocnu a nemilosrdnu kampan. Podobna moznost by mala dalekosiahle nasledky aj na sucasnu vnutropoliticku situaciu v krajine, ktora je sice sekularna, ale ma svoju hlasnu islamisticku mensinu. Sucasny konflikt by vsak rovnako mohol umocnit snahu Turecka poskytnut Kurdom prislusnu mieru autonomie, vyhnut sa pripadnym dalsim konfliktom a posilnit demokraciu, cim by si otvorilo dvere do EU. Co sa tyka dalsich clenov Atlantickej aliancie, ich podpora protiteroristickej kampane vykazuje urcitu vahavost a roznu mieru podpory. Britsky ucastnik na schodzke Atlantickej aliancie v Ottawe sa zaciatkom oktobra vyslovil o Kanade ako o "spolucestovatelskom state" na usili v boji proti terorizmu. Necely den po tomto ironickom vyhlaseni oznamil premier Jean Chretien, ze uvolnuje na spolocne usilie sest vojnovych lodi, vyzvedne lietadla a 2000 vojakov. Odvtedy sa kanadske stanovisko vykristalizovalo este viac, najma vdaka vacsej razantnosti kanadskeho ministra zahranicnych veci. Ale aj v pripade Francuzska sa da povedat, ze sa pridrziava tohto "spolucestovatelskeho" ducha. Od cias generala de Gaulla zastavalo izolacionisticku vojensku politiku voci Spojenym statom a hoci je oficialne plnym clenom Atlantickej aliancie, niektori sucasni pozorovatelia obvinuju francuzske politicke vedenie, ze este stale zostava verne de-gaullovskej tradicii.Maju na mysli relativne vlaznu reakciu Francuzska na euro-atlanticky apel v boji proti terorizmu. Ako v minulosti tak aj teraz ma Francuzsko svoje vnutropoliticke dovody, ktore diktuju pravicovemu prezidentovi a lavicovemu premierovi aby "nerozkyvali politicku lod" Francuzska prilis vela. Nie su to len prezidentske volby na jar buduceho roku, ale predovsetkym potencialne nebezpecenstvo suvisiace s najvacsou islamskou mensinou v Europe, ktora sidli prave vo Francuzsku. Jej naprosta vacsina sa vyjadrila proti terorizmu, ale keby sa tato mensina z nejakych dovodov radikalizovala, vznikli by pre Francuzsko vazne politicke problemy.Francuzsko sa napriek tomu angazovalo, podobne ako Nemecko a Velka Britania v inej forme protiteroristickej kampane, v odstranovani teroristickych buniek a ich frontovych organizacii prostrednictvom pravneho a policajneho aparatu a odhalovanim a zmrazovanim podozrivych fondov. Tieto tri staty maju najvacsi pocet prislusnikov islamskej mensiny, a nie je nahoda, ze su to prave tieto tri staty, v ktorych si nasli svoje koordinacne a logisticke centrum takmer vsetky vacsie islamisticke extremne skupiny.Ako upozornil Javier Solana, v pripade protiteroristickej kampane nejde len o klasicku formu boja a preto aj zasah v Afganistane nie je len zalezitostou klasickeho boja. Doterajsi "spoluucastnici" teda aj najnovsie clenske staty Atlantickej aliancie budu mat moznost angazovat sa intenzivne v boji proti terorizmu v oblastiach, ktore su rovnako dolezite z hladiska bezpecnosti, ako zneskodnenie teroristickych ukrytov a ich obyvatelov v Afghanistane. Pokial bude tato angazovanost efektivna a politicky homogenna niet dovodu preco by nemal byt boj proti terorizmu uspesny. Ale netreba si robit iluzie. Toto storocie a tisicrocie, do ktoreho sa vstupovalo len pred 8mymi mesiacmi s takymi euforickymi oslavami sa zacalo novym druhom vojny terorizmu s proti-terorizmom a nikto nevie, ako sa podobna vojna vyvinie. Eva Rajecka pre Slobodnu Europu		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...