Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 25. júl 2008       23. október 2001 Západ sa usiluje o zvýšenie svojej bezpečnosti Eva Rajecká, Španielsko Zapadne demokracie sa po 11.septembri zacinaju chranit individualnym, ale aj globalnym sprisnovanim bezpecnosti. Mnohi pozorovatelia sa obavaju, ze by to mohlo ohrozit ludske prava. Po teroristickom utoku na New York a Washington si vacsina zapadnych demokratickych statov uvedomila svoju zranitelnost. Je to tento otvoreny, pluralisticky, politicky system, v ktorom si nasli svoje intelektualne, logisticke a technologicke zazemie teroristi v priprave na osudnu akciu. Je preto len logicke, ze tento system hlada sposoby ako zabranit podobnym utokom v buducnosti. Jednotlive vlady su a budu v tejto snahe konfrontovane kritikou ochrancov ludskych prav, ktori su predovsetkym na zapade velmi chulostivi na co i len najmensie zdanlive, nieto naozajstne porusovanie ludskych prav. Ale aj autenticki ochrancovia ludskych prav si dnes uvedomuju, ze bezpecnost obcanov v demokratickej obcianskej spolocnosti je sucastou ich ludskych prav, a ze je povinnostou jednotlivych statov zarucit tuto bezpecnost, hoci aj opatreniami, ktore su na prvy pohlad neprijemne. O ake opatrenia ide? Daju sa rozdelit do troch kategorii. Do prvej patri interny boj proti extremizmu a terorizmu. V Taliansku napriklad rozsirili platnost zakonov proti mafii na vsetky ostatne prejavy extremizmu zo strany zahranicnych organizacii a jednotlivcov posobiacich na uzemi Talianska, vratane ich odpocuvania a monitorovania, a vratane predlzenia vysetrovacej vazby a tajnych policajnych operacii pri vysetrovani podozrivych jednotlivcov ci skupin. Vo Velkej Britanii zavadzaju zakony, ktore este viac sprisnia azylove procesy. V krajine sa zdrzuje relativne velky pocet jednotlivcov, ktori sa svojim posobenim prejavili jasne ako islamisticki extremisti a casto ziju vo Velkej Britanii len na docasne povolenie. Mnohi z nich vedu organizacie, ktore sa daju definovat ako islamisticke a extremisticke. Vlada pripravuje zakony, ktore znacne ohranicia ich cinnost a mnohym bude hrozit vypovedanie. Britska vlada tiez znovu zavadza system preventivnej vysetrovacej vazby, ktory pouzivala kedysi na zneutralizovanie najhorsich teroristickych aktivit Irskej republikanskej armady. Rozhodla sa postupovat prisnejsie i proti iniciatorom falosnych poplasnych vystrah, ktore vyvolavaju paniku medzi obyvatelstvom a sposobuju statnym aj sukromnym instituciam obrovske financne straty. Britania sa tym pridala k inym zapadnym statom, ktore zacinaju, najma v obdobi antraxoveho nebezpecenstva, prisne trestat podobne delikty. Spanielsko a Francuzsko podpisali bilateralnu dohodu, ktora umozni obom statom urychlit proces poskytovania informacii o podozrivych osobach a zaroven vypovedat podozrivych do ruk spravodlivosti. Hoci sa to tyka predovsetkym teroristov baskickej organizacie ETA, ktori posobia aj na uzemi Francuzska, bude sa to tykat aj vsetkych ostatnych extremistov, ktori sa dopustia deliktov v druhom state. Obe strany tiez zakladaju spolocne vysetrovacie timy, ktore budu vysetrovat extremisticke aktivity na oboch stranach hranic. Predpoklada sa, ze na decembrovej schodzke ministrov spravodlivosti Europskej unie sa tato bilateralna dohoda rozsiri na vsetky clenske staty. Co sa tyka opatreni smerujucich k posilneniu internej bezpecnosti, medzi najaktivnejsie staty v tomto smere patri aj Nemecko, ktore zavadza osobitne dane na posilnenie boja proti terorizmu, sprisnuje identifikacne normy, uvazuje o znovuzavedeni odtlackov prstov ako standardneho postupu pri vydavani osobnych dokladov a sprisnuje slobodu cinnosti islamskych organizacii. Na severoamerickom kontinente nezaostava ani Kanada, ktorej vlada prave schvalila najprisnejsie bezpecnostne opatrenia v historii statu. Ide o zavedenie preventivnej vysetrovacej vazby, o rozsirenie elektornickeho odpocuvania a zrusenia prava obzalovaneho mlcat, aby sa vyhol stihaniu vlastnej osoby. Druhym vyznamnym opatrenim v boji proti teroristom a extremistom je prisnejsie monitorovanie vsetkych podozrivych financnych operacii vratane monitorovania firiem ci organizacii podozrivych z prania spinavych penazi. Tieto opatrenia sa zavadzaju vo vsetkych demokratickych statoch a v ramci Europskej unie budu platit reciprocne. To znamena ze hocijaky stat Unie bude mat pravo poziadat o zmrazenie a pripadnu konfiskaciu zahranicneho konta podozrivej organizacie ci jednotlivcov, posobiacich na jeho uzemi. Tieto medzinarodne opatrenia su sucastou globalneho usilia postupovat jednotne proti extremizmu a terorizmu. Ministri spravodlivosti Europskej unie maju do konca roka prijat definiciu teroristickeho deliktu, ktora by bola prijatelna pre vsetky clenske staty, i pre tie, ktore nemaju teroristicke delikty dosial zakodifikovane vo svojom systeme. Teroristicky delikt je podla navrhu Europskej unie taky skutok, ktory "vyvolava velky strach a predovsetkym ohrozuje a zastrasuje obyvatelstvo za ucelom znicenia politickych, hospodarskych alebo socialnych struktur toho ktoreho statu, alebo medzinarodnej organizacie". Prijatie tejto definicie by malo viest k rychlejsim proceduram pri vydavani medzinarodnych zatykacov, k rychlejsiemu vypovedaniu podozrivych a k vacsej medzinarodnej spolupraci v monitorovani a inych zasahoch. Za predpokladu, ze pojde o presne zacielene opatrenia, netreba sa obavat, ze to porusi doterajsiu slobodu jednotlivcov v normalnej obcianskej spolocnosti. Prave naopak, mali by ju posilnit.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...