Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 22. august 2008       24. október 2001 Poľsko má novú vládu a elán do rokovaní s EÚ (rozhovor s veľvyslankyňou Magdou Vašáryovou) Milan Nič V Poľsku sa v piatok ujala moci nová vláda. Jej prvoradou úlohou bude urýchliť vstupné rozhovory s EÚ. Poľsko je nielen najväčšiou a najdôležitejšou kandidátskou krajinou, ale aj kľúčovým faktorom tzv. veľkého rozširovania o 10 krajín vrátane Slovensko. V tejto súvislosti sme požiadali rozhovor slovenskú veľvyslankyňu vo Varšave Magdu Vášaryovú. RFE:Výsledok nedávnych poľských volieb vzbudil v EÚ obavy. Do Sejmu sa po prvýkrát dostali vyslovene protieurópsky naladené strany, víťazní postkomnunisti SLD museli vytvoriť koalíciu so stranou, ktorá sa stavia proti dôležitým reformám v poľnohospodárstve, čo je Achillova päta poľskej integrácie do EÚ. Nemecká tlač varovala, že prvá vlna rozširovania sa môže odohrať bez Poľska. „Všetky vyhlásenie novej vlády potvrdzujú, že jednou z priorít bude znovu dostať Poľsko do prvej skupiny kandidátskych krajín a rozptýliť pochybnosti o tom, či Varšava stačí urobiť všetky prípravy tak, aby mohla ukončiť vstupné rozhovory s Európskou úniou do konca roku 2002 a mohla sa začleniť do únie o dva roky neskôr. Nový poľský premiér Leszek Miller dnes odcestoval do Berlína. Pravdepodobne dnešné rozhovory s nemeckým kancelárom pánom Schroederom ukážu akou cestou sa Poľsko bude uberať.“ RFE:Včera navštívil Varšavu belgický premiér Guy Verhofstadt. Jeho návšteve sa prikladal veľký význam, pretože Belgicko je tento polrok predsedajúcou krajinou Európskej únie. S akým prišiel odkazom? „Pán Verhofstadt povedal, že Poľsko musí urobiť všetko preto, aby sa kvalifikovalo do prvej skupiny kandidátskych krajín, ale na druhej strane upozorňoval, že Poľsko má svoje špecifiká, čo si uvedomujú aj krajiny európskej pätnástky. Po rozšírení EÚ to bude šiesta najväčšia členská krajina a ponesie aj tomu primeranú zodpovednosť za ďalší vývoj únie.“ RFE: Povedal belgický premiér vo Varšave aj niečo osobitne dôležité pre Slovensko? „Áno, dokonca menovite spomínal Slovensko, keď hovoril o tom, že o niektorých kandidátskych krajinách majú členovia únie a Európska komisia v Bruseli dodnes pochybnosti, či ich demokratický systém je natoľko stabilný, aby sa v roku 2004 mohli stať členmi EÚ. Spomenul aj to, že za predchádzajúcej vlády Slovensko opustilo niekoľko tisíc mladých ľudí, čo nie je dobré riešenie pre budúcnosť. V tejto súvislosti menoval aj Rumunsko. Poukázal na príklad Španielka, ale aj Portugalska a Grécka, že vstup do EÚ podporí aj stabilitu politického systému krajiny a udrží doma obyvateľstvo v produktívnom veku a najmä mladých ľudí, ktorým dá perspektívu lepšieho života vo vlasti. Tým chcel zrejme rozptýliť obavy, ktoré panujú hlavne v Nemecku a Rakúsku, že po vstupe kandidátskych krajín, najmä Poľska a Slovenska, do únie ich zaplavia naši ľudia, ktorí tam budú hľadať prácu. RFE:Vrátim sa k tomu, čo sme hovorili na začiatku. 40-miliónové Poľsko je najdôležitejšou krajinou celého rozširovacieho procesu, ale zároveň zaostáva vo vstupných rozhovoroch ... „Ale nezaostáva. Prosím, nepoužívajme už tieto slová. Poľsko uzavrelo 18 kapitol, my máme uzavretých 20 a Česká republika 21. Nemyslím si, že by Poľsko až tak zaostávalo. Skôr by som povedala, že tie problémy, ktoré teraz prichádzajú v najťažších kapitolách, budú ťažšie pre Poľsko ako pre ostatné kandidátske krajiny. Najskôr však musí európska pätnástka sformulovať spoločnú pozíciu v takých otázkach ako je poľnohospodárska politika.“ RFE:Popri tvrdých rokovaniach s Európskou úniou bude musieť nová poľská vláda SLD (Zväzu demokratickej ľavice) a roľníckej PSL (Poľskej ľudovej strany) riesiť asi najhoršiu hospodársku situáciu za posledných 10 rokov a obrovský rozpočtový deficit. Na budúci rok, keď sa tieto veci nahromadia, bude mať podľa vás poľská vláda dostatok energie a podpory v parlamente na ich riešenie? „To je kľúčová otázka úspechu tejto vlády. Poliaci mali dlhé roky veľmi vysoký hospodársky rast v rozmedzí 6 – 8 percent. Jeho spomalenie na úroveň 2 – 3 percentná teraz berú ako katastrofu. Veľmi sa zhoršil aj stav nezamestnanosti, ktorá stúpla na 16 %, ale opäť je to relatívne. Včera vláda premiéra Millera na svojom prvom riadnom zasadnutí prijala plán znižovania rozpočtového schodku. Pre každú vládu by to znamenalo ťažkú situáciu.“		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...