Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 28. august 2008       31. október 2001 Afganistan je testom pre Západ aj islamské krajiny Daniel Raus Vojenské zásahy v Afganistane sú skúškou odhodlanosti civilizovaného sveta v boji proti terorizmu. Je totiž zrejmé, že tento boj bude dlhodobý a viditeľné výsledky budú skôr sporadické. Preto venujú Washington a európski spojenci osobitné úsilie diplomacii, zameranej na udržanie podpory, najmä štátov islamského sveta. Vojna proti terorizmu je v západných krajinách testom trpezlivosti obyvateľstva a jeho dôvery k politickému vedeniu. Keď si uvedomíme minimum zverejňovaných informácií a minimum viditeľných výsledkov, treba konštatovať, že Západ zvláda situáciu relatívne veľmi dobre. Nervozita, najmä v radoch novinárov, ale predsa len stúpa. Nebezpečenstvo predstavuje situácia, v ktorej by sa zabudlo na celkový kontext a na hrozby nových teroristických útokov. Civilné obete v Afganistane sú nechcenou a tragickou súčasťou tejto vojny. Konečnú zodpovednosť za ne majú však teroristi a kontextom sú tisícky nevinných obetí v New Yorku a Washingtone. To zdôraznil britský premiér Tony Blair po dnešnom stretnutí so sýrskym prezidentom Bašarom Assadom: AUDIO: „Akcie v Afganistane plánujeme tak, aby bolo čo najmenej civilných obetí. Akcia z 11.septembra bola naplánovaná tak, aby bolo čo najviac civilných obetí. Ale napriek týmto rozdielom chceme ukončiť tieto operácie čo najskôr“. Londýn na seba zobral bremeno diplomatickej iniciatívy, zameranej na udržanie svetovej koalície proti terorizmu. S pokračujúcim časom je to samozrejme čoraz náročnejšie. Značné úsilie preto vyvíjajú aj ďalšie európske krajiny. Nemecký kancelár Gerhard Schroeder sa napríklad stretol s indickým premiérom Vádžpejím, ktorý napokon povedal: AUDIO: „Hovorili sme o globálnej kampani proti terorizmu a o potrebe pokračovať v nej až k zmysluplnému výsledku. Zdôraznili sme dôležitosť politickej vôle k rozhodným akciám voči akejkoľvek organizácii v ktorejkoľvek krajine, ktorá financuje, cvičí, vyzbrojuje alebo podporuje terorizmus“. Európania zdôrazňujú potrebu riešiť regionálne konflikty – predovšetkým na Blízkom východe a v Kašmíre. Práve tie totiž ohrozujú podporu islamských štátov. Treba dodať, že ak je súčasná situácia testom trpezlivosti pre západné krajiny, potom pre islamský svet je to test príslušnosti k základným civilizačným hodnotám. Jednotlivé vlády v relatívne nestabilných štátoch obmedzujú svoju podporu spojencom na nevýrazné vyhlásenia a spolupracujú radšej takpovediac za scénou. Zdá sa ale, že aj tam je to často činnosť viac ako váhavá. Najviac kritizovaný je spojenec Washingtonu v Perzskom zálive: Saudská Arábia. Tamojší režim sa obáva reakcií obyvateľstva, takže nepovolil ani vojenské akcie zo svojho územia. Pravdepodobne tiež neposkytuje dostatočné informácie o únoscoch lietadiel v Spojených štátoch – podľa FBI, okrem štyroch, pochádzali všetci zo Saudskej Arábie. Podstatne lepší postoj zaujíma Pakistan, ktorý je v boji proti teroristom kľúčovou krajinou. Tamojší prezident generál Mušaraf najnovšie napríklad povedal, že nebude žiadať Washington o zastavenie vojenských akcií počas islamského sviatku ramadán. Pritom práve v Pakistane dochádza k najväčším demonštráciam islamských radikálov, ktorí neraz hrozia svätou vojnou proti samotnému Mušarafovi. Britský premiér Tony Blair včera vo Walese zopakoval morálny základ boja proti terorizmu. Reagoval na zvyšujúcu sa nervozitu a množiace sa otázky obyvateľstva: AUDIO: „Pred niekoľkými dňami som varoval, že teraz príde skúška. Ľudia chcú výsledky, a chcú ich čo najskôr. Uvedomujú si vážne nebezpečenstvá akcií v Afganistane. Starosti im robia civilné obete. Obávajú sa množstva utečencov s príchodom zimy a pýtajú sa, čo príde po konflikte. Na tieto otázky treba odpovedať“. Tony Blair však zdôraznil, že s teroristami sa nemožno dohodnúť. Navyše – ako dodal – ukazuje sa, že Taliban a sieť Al-Kajda Usamu bin Ládina sa prelínajú do jednej organizácie. Režim Talibanu je krutý a ľudské práva porušoval dávno pred terajšími útokmi. Dávno pred nimi tiež ľudia z Afganistanu hromadne utekali. Tony Blair preto zopakoval: AUDIO: „V Afganistane je skupina zarytých nepriateľov všetkého, čo vyznáva civilizovaný svet. Uskutočnili vraždenie obrovského rozsahu a ak ich nezastavíme, urobia to znovu. Nemožno s nimi vyjednávať. Odmietajú spravodlivosť. Ich nádejou je iba to, že poľavíme v našom úsilí, že nebudeme mať morálnu silu a odvahu, že začneme, ale zlyháme a nedotiahneme veci do konca. Že sa vzdáme po prvých ťažkostiach. Mýlia sa, pretože nezlyháme a neskončíme, kým nebude misia ukončená“. Nasledujúce udalosti samozrejme nemožno spoľahlivo predpovedať. Zdá sa ale, že podpora obyvateľov západných krajín vojenským akciám v Afganistane vydrží. Väčšou otázkou zostáva situácia v islamských štátoch. Práve voči nim bude preto zrejme smerovať hlavné diplomatické úsilie v nasledujúcich dňoch, týždňoch a možno mesiacoch.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...