Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       3. november 2001 Mám dôvod si myslieť... Štefan Hríb Šialenstvo teroristov, ktorí zaútočili na New York a Washington, sa nestalo len predmetom samozrejmého odporu civilizovaného sveta. Stalo sa aj nesamozrejmou výzvou celej západnej civilizácii. Aj na tejto vojne sa totiž ukazuje, ako veľmi v sporoch sveta o slobodu a prosperitu záleží na odvahe, trpezlivosti a ochote znášať obete. A ja mám dôvod si myslieť, že práve na túto nesamozrejmú výzvu nebola západná civilizácia celkom pripravená. Každý odpor voči zlu, ak má byť úspešný, si vyžaduje dve základné veci - pochopenie, že ide naozaj o zlo a rozhodnutie vydržať v boji s ním až do konca. Na prvý pohľad sa to zdá jednoduché. Kto by nevidel, že zlo je naozaj zlom? A kto by potom nebol proti nemu? Novodobé dejiny však ukazujú, že práve tieto dve podmienky sú občas nad silu Západu. Keď prišli na začiatku minulého storočia ruskí komunisti, nie všetci si všimli, že je to zlo. Aj mnohí na Západe nevideli, že pôjde o vyvlastňovanie, gulagy a teror na ľuďoch. Radšej hovorili o sociálnej spravodlivosti, francúzska bohéma dokonca socializmus ruského strihu chápala ako pokrok. To umožnilo, že komunisti sa v Európe usadili a nakoniec ju priamo ohrozovali. Vtedy, v desaťročiach po druhej svetovej vojne, v čase procesov a ruských okupácií stredoeurópskych štátov bolo už jasné, že je to ohrozenie slobody, to už ale chýbala odhodlanosť vzdorovať aj za cenu rizika obetí. A tak tu vznikali mierové hnutia, ktorých cieľom bol porazenecký kompromis. Nebyť vtedy americkej odhodlanosti, možno by vláda sovietov siahala až k brehom Atlantiku. Zlo nebolo na začiatku pomenované, takže keď sa ukázalo v celej svojej ohavnosti, chýbal už pocit morálnej prevahy a teda aj odvaha vzdorovať. Ale nielen s komunistami to bolo takto. Aj Hitler a ďalší fašisti neboli spočiatku vnímaní ako totálne zlo. Zvažoval sa geopolitický záujem Nemecka, hovorilo sa o nespravodlivých reparáciách za prvú svetovú vojnu, a občas sa potichu s Hitlerom cynicky počítalo ako s protiváhou Stalinovi. Keď sa potom prevalilo, že ide o neľudský režim, ten už bol silný natoľko, že Západ mu v Mníchove radšej ustúpil v naivnej viere, že tým odvráti ešte väčšie hrôzy. A tak prišla druhá svetová vojna a opäť museli prísť Američania, aby sa skončila. Opäť ako dôsledok neskorého pomenovania zla zo strany Západu a jeho malej odvahy vzdorovať mu, keď už bolo prisilné. Obávam sa, že s útokmi teroristov na World Trade Center a Pentagon to môže byť podobné. Amerika pomenovala veci jasne - teroristi sú zlo, porovnateľné s komunizmom a fašizmom, vojna s nimi je nevyhnutná a každý, kto nie je v tejto vážnej chvíli proti nim, je v skutočnosti s nimi. Súčasne našla Amerika spolu s Britániou dosť síl na rozhodný čin, ktorým je vojenská akcia zameraná na zničenie teroristických sietí a ich základní. Ako je to však s postojom a činmi kontinentálnej Európy? Áno, na začiatku sa pridala k USA a odsúdila terorizmus. Áno, krajiny, ktoré sú súčasťou NATO súhlasili, že útok na USA je aj útokom na ne. Ale to pridanie sa a ten súhlas je akosi váhavý. Už dnes, pár týždňov po začiatku celej operácie, prichádzajú porazenecké reči. Prečo to trvá tak dlho? Prečo sú aj civilné obete? Nemajú aj teroristi v čomsi pravdu? Možno násilím odstrániť násilie? To všetko zaznieva stále znovu, pričom médiá celkom bez zodpovednosti opakujú zábery a čísla, ktoré im predostiera Taliban. Takmer sa začína zdať, že oni, pobožní muži v turbanoch, sa len bránia nespravodlivému bombardovaniu. Zlo, ak sa má nad ním zvíťaziť, musí byť pomenované a musí sa voči nemu postupovať s odvahou a trpezlivosťou. Možno len počujem trávu rásť, ako hovorieval Pithart, ale v tejto chvíli mám dôvod si myslieť, že nám hrozí omyl, ktorý sme si už dvakrát prežili. Komunizmus, fašizmus i tento dnešný terorizmus sa prezliekajú do baránčích rúch, a my máme stále znova tendenciu to nevidieť, pretože konflikt je nepríjemnejší než kompromis. Na kompromis však ani teraz nie je miesto. S teroristami sa nemožno dohodnúť rovnako, ako to nebolo možné s komunistami a fašistami. Ich sa dá iba poraziť.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...