|
|
| |
|
Dnes je streda, 9. júl 2008 |

|
|

|
3. november 2001
|
Nemecký kancelár Gerhard Schröder navštívil Pakistan, Indiu a Čínu
|
Ján Šalgovič, Mníchov
|
Nemecký kancelár Gerhard Schröder sa práve vrátil zo svojej dosiaľ najdlhšej zahraničnej cesty. V uplynulých dňoch zavítal do Pakistanu, Indie a Číny.
Návšteva Gerharda Schröder v spomínaných troch ázijských krajinách sa niesla pod dvoma rozličnými hviezdami. V Pakistane a Indii bola stredobodom rozhovorov protiteroristická aliancia a jej súdržnosť. Kancelár si zjavne uvedomil, o aké krehké spoločenstvo vlastne ide. Ukázalo sa to najmä v Indii. Tamojší ministerský predseda síce odsúdil terorizmus ako taký a zasadzoval sa za boj proti nemu. Vo verejných vyhláseniach sa však Atal Behari Vádžpejí striktne vyhol každému oficiálnemu odobreniu odvetnej akcie medzinárodnej aliancie pod americkým vedením. Motívom tohto postoja bola skutočnosť, že v Indii žije okolo 150 miliónov moslimov - indickí politici berú ohľad na ich zmýšľanie a náhľady. Okrem toho sa Schröder dostal medzi pakistansko-indické mlynské kamene: Každá strana sa pokúšala získať ho na svoju stranu v spore o Kašmír. Kancelár sa všetkými desiatimi usiloval zachovať neutralitu, čo sa mu s veľkou námahou aj podarilo.
V Číne mal nemecký kancelár omnoho ľahšiu pozíciu. Po úvodných rozhovoroch s prezidentom Ťiang Ce-Minom a premiérom Ču Žung-ťim o globálnych súvislostiach situácie po 11. septembri sa totiž Schröder venoval podpore nemeckých ekonomických záujmov v Ríši stredu. Za jeho prítomnosti podpísali šéfovia najväčších nemeckých koncernov zmluvy v hodnote niekoľkých miliárd mariek. Okrem toho sa Gerhard Schröder snažil uvoľniť cestu pre ďalšie investície v Číne. Pred očami mal v prvom rade stavebné zákazky v predpolí Olympijských hier v roku 2008, druhú trasu rýchloželeznice Transrapid a ďalšie investičné zámery.
V otázke dodržiavania ľudských práv sa zdržal doterajších zvykov; neodovzdal napríklad čínskym predstaviteľom nijakú listinu s menami politických väzňov. O ľudských právach hovoril na pôde pekinskej univerzity. V diskusii so študentmi vyzdvihol dôležitosť právneho štátu a nebezpečenstvo priveľkého nacionalizmu. Týmto sa pomerne šikovne vyhol vzmáhajúcej sa kritike medzi Rostockom a Mníchovom, že pri rokovaniach s nepríliš demokratickými čínskymi politikmi zabúda na politické súvislosti a venuje sa výlučne presadzovaniu nemeckých hospodárskych záujmov.
Aj v Ríši stredu sa ukázalo, že Gerhard Schröder je plnokrvným politickým pragmatikom. Najlepšie si totiž rozumel práve s čínskymi technokratmi, ktorí horlivo presadzujú modernizáciu Číny bez komunistických klapiek na očiach. S demokraticky zvoleným indickým premiérom Atalom Beharim Vádžpejím si až tak nerozumel, na rozdiel od pakistanského prezidenta, generála Mušarafa, ktorý sa síce dostal k moci vojenským pučom, ale ktorý má jasné predstavy o ekonomickej modernizácii Pakistanu.
V kocke: Gerhard Schröder sa medzičasom stal skúseným harcovníkom na diplomatickm parkete. Aj počas nedávnej cesty po troch dôležitých ázijských krajinách dokázal, že je v stave skĺbiť principiálny zahranično-politický postoj (v našom konkrétnom prípade protiteroristickú alianciu) s presadzovaním vnútropolitických záujmov (teda s miliardovými zákazkami pre nemecké koncerny).
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|