Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       6. november 2001 Podľa V. Palka je Slovinsko v niektorých oblastiach pripravenejšie na vstup do NATO ako SR Boris Koreň Slovensko a Slovinsko sú všeobecne považovaní za najhorúcejších kandidátov spomedzi krajín, ktoré sa snažia o vstup do Severoatlantickej aliancie. V Bratislave dnes rokovali členovia výborov pre obranu obdivoch národných parlamentov. V posledných rokoch, vzhľadom na vážny záujem o čo najskoršie prijatie do Aliancie, museli ozbrojené sily obidvoch krajín riešiť v podstate rovnaké úlohy. Od prijatia základných dokumentov definujúcich bezpečnostnú stratégiu krajiny sa odvíja aj reforma ich ozbrojených síl, ktorej cieľom je zabezpečiť ich kompatibilitu so silami NATO. Slovenská republika schválila Model ozbrojených síl 2010 nedávno a zatiaľ len pripravuje realizáciu prvých plánovaných krokov. Slovinsko svoje ozbrojené sily začalo podobným spôsobom, smerom k malej, ale efektívnej armáde, reformovať už skôr. Ako po rokovaní výborov pre obranu národných parlamentov Slovenska a Slovinska uviedol predseda slovenského výboru Vladimír Palko, obidve krajiny sú podľa jeho názoru "celkom hore v pomyselnom rebríčku uchádzačov o vstup do NATO". Slobodná Európa sa Vladimíra Palka spýtala, či vníma nejaké výraznejšie rozdiely v aktuálnej pripravenosti Slovenska a Slovinska na vstup do NATO: AUDIO: "Ja som veľmi ocenil tie veci, kde je Slovinsko už kus pred nami. To je napríklad systém obranného plánovania. V Slovinsku už majú zákon, ktorý vyčleňuje finančné prostriedky, určené výhradne na nákup novej techniky, alebo modernizáciu existujúcej techniky." Jednou z relevantných podmienok je aj väčšinová podpora obyvateľstva a politických síl krajiny vstupu do Aliancie. Na Slovensku dosahuje 53 percent, v posledných rokoch však kolísala a po vojenskom zásahu NATO proti Miloševičovmu režimu nedosahovala ani polovicu obyvateľstva. Okrem Slovenskej národnej strany všetky relevantné politické sily podporujú vstup do NATO. Predsedu výboru pre obranu slovinského parlamentu Rudolfa Petana sa Slobodná Európa spýtala, či v ich krajine existuje stabilná podpora členstvu v NATO: AUDIO: "Najskôr by som chcel povedať, že v samotnom parlamente existuje skoro úplný konsenzus za vstup Slovinska do NATO. Proti členstvu v NATO je iba jedna malá politická strana, ktorá má štyroch poslancov, takže dá sa povedať, že v tejto veci existuje skoro úplný konsenzus." Pokiaľ ide o verejnú mienku, Petan uviedol, že za vstup do NATO je trvale viac ako polovica obyvateľstva. Aj keď dochádza k určitým odchýlkam, podpora nikdy nepoklesla pod 50 percent. Petan zdôraznil, že slovinská vláda zatiaľ ešte nezačala kampaň oboznamovania obyvateľstva s prednosťami a nedostatkami začlenenia krajiny do NATO. Potom očakáva ešte vyššiu podporu. Slovensko vynaloží v tomto a nasledujúcich rokoch na obranu 1,89% hrubého domáceho produktu. Po roku 2005 by sa podľa plánov na reformu armády malo toto číslo zvýšiť na dve percentá. V Slovinsku, podľa Rudolfa Petana: AUDIO: "V tomto roku ide na armádu 1,46% hrubého domáceho produtku. Ešte pred dvoma rokmi to ale bolo 1,2%. V rozpočte na budúce dva roky, o ktorom sa už teraz hovorí, by malo ísť na ozbrojené sily už 1,6%. V ďalších rokoch by sa to percento malo ešte zvyšovať." Pokiaľ ide o prezbrojovanie a modernizáciu amrády, na Slovensku je ešte len potrebné hľadať dohodu politických síl, na základe ktorej by do roku 2015 bolo na tento účel vynaložených 80 miliárd korún. V Slovinsku je v tomto smere situácia úplne iná, modernizácia a prezbrojovanie armády prebieha na základe osobitného zákona, ktorý určuje výšku prostriedkov na modernizáciu a nákup techniky. Tento desaťročný program slovinská armáda realizuje už od roku 1993 a teraz sa slovinský parlament chystá prijať nový zákon, ktorý by mal platiť do roku 2007 a na modernizáciu armády by mal vyčleniť dve miliardy mariek. Slobodná Európa sa predsedu obranného výboru slovinského parlamentu Rudolfa Petana v závere rozhovoru ešte spýtala, či pri reforme ozbrojených síl rátajú aj s alternatívou neprijatia do aliancie. AUDIO: "Sme optimisti a robíme všetky kroky pre to, aby sme do NATO boli prijatí. Ale nerobíme to len kvôli vstupu do NATO, ale aj kvôli nám samým. Úprimne si prajeme, aby budúci rok v Prahe boli pozvané aspoň dve S zo všetkých kandidátov, teda Slovinsko a Slovensko."		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...