Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 16. október 2008       6. november 2001 Varšavská konferencia o spoločnom boji proti terorizmu Jaroslav Rozsíval Vo Varšave sa v utorok konala medzinárodná konferencia o spoločnom boji krajín strednej a východnej Európy proti terorizmu. Na konferencii sa zúčastnili najvyšší predstavitelia sedemnástich krajín východnej a strednej Európy, vrátane Slovenska. Štyri krajiny - Rusko, Spojené štáty, Bielorusko a Turecko na ňu vyslali svojich pozorovateľov. Tých poslali aj OSN, NATO a OBSE. Prezident Bush, ktorý vystúpil na konferencii prostredníctvom satelitného prenosu, v prvom rade vyzdvihol postoj východoeurópskych štátov, ktoré sa postavili na stranu Washingtonu v boji proti terorizmu. Východná Európa je totiž podľa Busha kľúčovým spojencom tohto globálneho ťaženia. AUDIO: "Viac ako 50 rokov trpeli ľudia vo vašej oblasti pod represívnymi ideológiami , ktoré sa snažili pošliapať ľudskú dôstojnosť. Dnes je naša sloboda opäť ohrozená. Tak ako fašisti a totalitári v minulosti, sa teroristi z Al Kajdy, talibanský režim, ktorý ich podporuje a ďalšie teroristické skupiny po celom svete snažia zaviesť svoje radikálne postoje hrozbami a násilím." Bezpečnostná konferencia štátov strednej a východnej Európy sa symbolicky konala vo varšavskom prezidentskom paláci, kde sa pred 12-imi rokmi rozhodlo nielen o páde komunistického režimu v Poľsku, ale aj o ukončení Studenej vojny a tým aj fakticky o konci tzv. bipolárneho sveta. Tento nový, podľa niektorých analytikov až nebezpečne unitárny svet, sa však na začiatku 21. storočia ocitol tvárou v tvár novej hrozbe: Hrozbe terorizmu, ktorú by jeho tvorcovia na čele s Usamom bin Ládinom najradšej obrátili na boj sveta veriaceho islamu so svetom neveriaceho Západu. Prezident Bush vyzdvihol preto potrebu vytvorenia spoločného frontu, ktorý by zaútočil na teroristickú sieť, ohrozujúcu dnešný slobodný svet. AUDIO: "Teroristi sa snažia získať chemické, biologické a jadrové zbrane. S týmito zbraňami by naši nepriatelia predstavovali hrozbu pre každý štát a prípadne aj pre celú civilizáciu. Takže sme odhodlaní bojovať s týmto zlom a to až dovtedy kým sa ho nezbavíme." Poľský prezident Alexander Kwašnievski na summite vyhlásil, že to, čo postihlo americký ľud, by sa mohlo stať hociktorému národu na svete. Kwašnievski preto zdôraznil, že Poľsko chce dať jasne najavo svoju solidaritu v boji s týmto zlom. Slovenský prezident Rudolf Schuster v prvom rade ocenil úlohu Poľska pri urýchlení spoločného postupu krajín v boji proti terorizmu. Schuster na rokovaní povedal, že cieľom terorizmu je celá ľudská spoločnosť. Medzi globálne nebezpečenstvá však Schuster zaradil aj agresívny nacionalizmus, s ktorým má Európa svoje skúsenosti. Odpoveďou na túto hrozbu by preto mala byť perspektíva integrácie Európy, vyhlásil Schuster. Pozoruhodná je podpora ťaženia proti terorizmu, ktorá sa na konferencii ozvala zo strany Juhoslávie. Tá sa ešte prednedávnom, v roku 1999, sama stala objektom náletov severoatlantických síl kvôli jej postupu v Kosove. Podľa juhoslovanského premiéra Dragicu Pesiča nastal čas pre účinnú odvetu, zameranú na potlačenie zločinu, ale aj toku ilegálnych financií, či zbraní. Je príznačné, že juhoslovanský premiér sa zameral práve na túto oblasť boja s terorizmom: Balkán je aj naďalej významnou križovatkou najrozličnejších foriem ilegálneho obchodu, ktorým si jednotlivé teroristické organizácie pomáhajú financovať svoju infraštruktúru. Účastníci konferencie prijali dva dokumenty - deklaráciu a akčný plán. Ide o konkrétne spôsoby spolupráce tajných služieb, polície, ako aj v oblasti ekonomiky, či pri kontrole pohybu osôb. Krajiny by mali zároveň zlepšiť spoluprácu pri výmene informácií, či archívnych materiálov, ale spolupráca by mala prebiehať aj pri výcviku antiteroristických jednotiek. Akčný plán ráta aj s vytvorením medzinárodného výskumného inštitútu o terorizme i organizáciou konferencie o tolerancii a multikultúrnej výchove. Zároveň by sa mala posilniť spolupráca pri kontrole hraníc, v boji proti ilegálnej migrácii, ako aj spoločným postupom proti praniu špinavých peňazí či obchodu s drogami. S podobným postupom ráta aj nedávno prijatá dohoda členských krajín EÚ. Každá forma aktívnej spolupráce v boji proti terorizmu si samozrejme vyžaduje zvýšené finančné náklady, ktoré zaťažujú rozpočty jednotlivých transformujúcich sa štátov – otázkou preto zostáva, akým spôsobom chce Západ aktívne zapojiť jednotlivé krajiny do procesu globálneho boja s terorizmom: Iba tri z týchto štátov sú dnes platnými členmi Severoatlantickej aliancie. Podľa mnohých pozorovateľov naznačuje súčasná situácia aj jasný posun v politickom uvažovaní Západu, týkajúceho sa budúceho rozširovania euroatlantických štruktúr, nielen v prípade NATO, ale aj v prípade urýchlenia ekonomickej integrácie krajín východnej Európy do EU. Septembrový útok na Washington a New York by mohol mať svoj - z nášho pohľadu - pozitívny efekt na rozšírenie Únie.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...