Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       8. november 2001 V kauze Temelín ťahajú za kratší koniec Rakúšania Gabriel Sedlák U západného suseda Slovenska ešte zostaneme. Či presnejšie u oboch západných susedov, pretože nasledujúci príspevok sa týka česko-rakúskych vzťahov. Tie sa však netýkajú len spomínaných dvoch krajín, ale aj európskej integrácie. Hrozba jadrovej katastrofy, vyplývajúca najnovšie z nevyspytateľnosti medzinárodného terorizmu, straší nielen v súvislosti s ním. Niektorí obyvatelia Rakúska začali mať kvôli „jadru“ ťažké sny už dávno pred 11. septembrom. Príčinou je jadrová elektráreň Temelín v neďalekých južných Čechách. Spor o bezpečnosť Temelína je jednou z dvoch konfliktných tém, ktoré v posledných rokoch zaťažujú česko-rakúske vzťahy. Tou druhou je otázka Benešových dekrétov, ktoré po druhej svetovej vojne viedli k odsunu po nemecky hovoriaceho obyvateľstva z vtedajšieho Československa a k zabaveniu jeho majetku. Dekréty, ktoré česká politická reprezentácia považuje za „vyhasnuté“, by podľa viedenskej vlády mala Praha zrušiť. O tom, že vzájomné vzťahy medzi týmito dvoma krajinami dnes - povedané eufemisticky – nie sú najlepšie, svedčí i cieľ dvojdňovej konferencie „Česká republika a Rakúsko v zjednocujúcej sa Európe“, ktorá sa v prítomnosti oboch ministrov zahraničných vecí, Benity Ferrerovej-Waldnerovej i jej hostiteľa Jana Kavana, začala vo štvrtok v podvečer na zámku Štiřín. Tým cieľom je uľahčiť politický dialóg a odstrániť stereotypy vo vzájomnom vnímaní Čechov a Rakúšanov. Jedným z ľudí, ktorí sú presvedčení o tom, že v česko-rakúskych vzťahoch pretrváva veľa stereotypov, je organizátor spomínanej konferencie Jan Hloušek z českého ministerstva zahraničných vecí. AUDIO: „Ty vztahy jsou skutečně lepší než jejich pověst. Ve stínu sporů o Temelín pozitiva jaksi zanikají. Nicméně i samotné řešení problému s Temelínem je na dobré cestě a chováme naději, že do konce roku nebo začátku příštího roku tato záležitost bude k oboustrannému uspokojení vyřešena.“ Nádej, ktorú vyslovil Jan Hloušek, súvisí s tzv. procesom z Melku, v priebehu ktorého má byť vyhodnotená bezpečnosť elektrárne a jej dopad na životné prostredie. V čase, keď rakúska a najmä hornorakúska verejnosť netrpezlivo očakáva výsledky procesu z Melku, vyvolalo vášnivé diskusie utorkové vyjadrenie rakúskeho ministra životného prostredia Wilhelma Molterera. Ten potvrdil, že Česko, severný sused bezjadrového Rakúska, má „zvrchované právo na prevádzku Temelína“. Molterer tak nepriamo reagoval na vyostrené požiadavky nacionalistickej strany Slobodných, menšieho partnera ľudovcov vo vládnej koalícii, ktorí volajú po vetovaní vstupu Českej republiky do Európskej unie v prípade spustenia elektrárne do prevádzky. Rakúsky minister vychádza zrejme predovšetkým zo skutočnosti, že únia nemá spoločné pravidlá, ktoré by regulovali túto oblasť. I keď aj samotný kancelár a šéf ľudovcov Wolfgang Schüssel uznáva, že Viedeň si neuvedenie Temelína do prevádzky nemôže vynútiť, Praha podľa neho nemôže rátať s uzavretím energetickej kapitoly v prístupových rokovaniach s Európskou úniou, kým sa nevyjasnia všetky otázky okolo Temelína. Možnosti sú podľa Schüssela dve: dosiahnutie čo najvyšších bezpečnostných štandardov alebo úplné odstúpenie od prevádzky elektrárne. Rakúsko sa však dostáva v súvislosti s ukončením rokovaní o kapitole energetika s Českom pod určitý tlak Bruselu. Všetky ostatné členské krajiny únie chcú túto kapitolu uzavrieť do konca roka. V tejto súvislosti aj rakúska tlač pripomína, že politika je umením možného. A v tomto prípade je možné podľa denníka Der Standard „zaviazať českých susedov pred uzavretím kapitoly k dodatočným investíciám do Temelína, alebo nastoliť otázku využívania jadrovej energie v celej únii“. Nič viac a nič menej. Kvôli Temelínu stúpa rakúskym politikom adrenalín. Je to téma, ktorá možno dokáže aj to, čo nebolo v silách protirakúskych sankcií. Tie vlani uvalila na Viedeň Európska únia kvôli vstupu Slobodných xenofóbneho populistu Joerga Haidera do rakúskej vlády. Tá je pri moci aj napriek sankciám doteraz. Niektorí členovia Slobodných sa však vyhrážajú, že ich strana z vlády odíde, ak ľudovci ustúpia v otázke Temelína. Všimnime si, že i keď majú ďalší susedia Rakúska – Slovinsko, Maďarsko a Slovensko – staršie a zastaralejšie zariadenia než je Temelín, Rakúšanov drážni výhradne juhočeská elektráreň. A do ohňa už i tak napätých česko-rakúskych vzťahov priliala olej česká vláda, keď sa vlani horlivo pripojila k spomínaným protirakúskym sankciám, hoci ju o to nikto nežiadal. Ako ústretové sa však nejaví byť ani neustále rakúske opakovanie požiadavky na zrušenie Benešových dekrétov, ktoré patrilo v minulosti skôr do agendy česko-nemeckých vzťahov, i keď nie priamo medzivládnych. Istý český novinár v tejto súvislosti napísal, že „Česi dnes majú radšej kedysi obávaných Nemcov než kedysi milovaných Rakúšanov“. Čo si o tomto postrehu myslí organizátor dnešnej česko-rakúskej konferencie Jan Hloušek? AUDIO: „Jde o peripetie tohoto vztahu. Ten vztah prochází určitou zátěží. Odkrývají se zde souvislosti s minulostí, které jsme si z obou stran v minulosti ne dost dobře uvědomovali. Bylo tady málo vůle k vzájemné spolupráci i na té středoevropské úrovni. Tohle všechno již víme a já si myslím, že na půdě Evropské unie, až se tam setkáme jako rovnoprávní členové, tak tam budou právě tyto obtíže spíše ustupovat do pozadí a obnoví se skutečná spolupráce ve zcela evropském duchu.“		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...