Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       14. november 2001 Kandidáti na členstvo v EÚ sú spokojní s pozitívnym vyznením hodnotiacich správ Gabriel Sedlák Správa Európskej komisie pôsobí ako zmes technického dokumentu a politického posolstva, a obsahuje veľké množstvo nepodstatných detailov. Aj takéto slová zazneli z úst politikov v krajinách, uchádzajúcich sa o členstvo v Európskej únii. Autorom citovanej vety je líder českej opozície Václav Klaus, ktorý sa naviac obáva, že správa komisie sa stane predmetom politických hier. Klausova reakcia, ktorá v sebe skrýva obavu z veľkého tromfu súčasnej vládnej vládnej ľavice pre jarné parlamentné voľby, je však skôr ojedinelá. Z kandidátskych krajín prichádzali zväčša slová, oceňujúce vyváženosť hodnotení jednotlivých krajín. A hoci v žiadnom z nich nechýbala kritika rôznych nedostatkov, celkovo pozitívne vyznenie správy spolu s prísľubom, že rok 2004 bude zrejme naozaj rozširovací, vyvolávalo uspokojenie. Dokonca aj Adrian Nastase, premiér Rumunska, s ktorým sa podobne ako s Bulharskom a Tureckom pre najbližšie kolo rozširovania únie neráta, sa netajil spokojnosťou. Únia vraj po prvýkrát berie Bukurešť ako vierohodného partnera. Okrem spomínanej trojice sa však predbežne ráta v Bruseli so všetkými ostatnými desiatimi ašpirantmi na členstvo v únii. Na rozdiel od predchádzajúcich rokov, keď oficiálne žiaden termín pre rozširovací proces nebol nahlas vyslovený, tentoraz sa operuje s rokom 2004, ktorý bol záväzne vyslovený už vlani v decembri na summite v Nice. Hovorí sa o tom, že o tri roky nastane tzv. „veľký tresk“, aký únia ešte nezažila. Ako napísal francúzsky denník Liberation, "voľby do Európskeho parlamentu v júni 2004 sa budú konať v 25 krajinách - po utorku je to už takmer istota." Brusle stále zdôrazňuje, že prístupové rokovania najlepšie najlepšie pripravených kandidátov majú byť dokončené už do 31. decembra 2002. Komisár pre rozširovanie Guenter Verheugen okrem toho včera v Štrasburgu povedal: AUDIO: „Čo je skutočne nové v tejto správe, je to, že sme sa mimoriadne sústredili na posledný naozaj veľký problém: ubezpečiť sa, že nové členské štáty sú schopné splniť svoje administratívne záväzky voči únii do dohodnutého termínu.“ Podľa Verheugena je jasné, že v súčasnosti ešte nie sú budúce členské štáty pripravené prispôsobiť sa všetkým vnútorným pravidlám a reguláciám únie. Okrem toho sú však v správach vykreslené aj ďalšie kritické oblasti, ktoré sú tŕňom v oku únie: enormná korupcia, pretrvávajúce problémy s menšinami, predovšetkým s Rómami a pod. Niektorí analytici však varujú pred prílišnými očakávaniami a pripomínajú prekážky, na ktoré optimisticky načrtnutý časový scenár môže naraziť: Cyprus a jeho problém grécko-tureckého rozdelenia, ktorý môže dokonca vyústiť do gréckeho veta rozšírenia v prípade, že sa do prvej vlne nevojde Cyprus, či problémy s poľským poľnohospodárstvom. Všeobecne sa však považuje možnosť rozširovania únie bez veľkého a politicky významného Poľska za v podstate nepredstavieľnú. S bremenom poľského poľnohospodárstva, ktoré sa v najbližších rokoch určite nezmení na nepoznanie, súvisí aj otázka solidarity súčasných členov únie s novými partnermi, ktorí na tom budú vo väčšine prípadov ekonomicky horšie. Niektorí odborníci preto varujú, že pre voličov v únii, ktorých mienka je pre politikov často rozhodujúca, nebude veľmi príťažlivá predstava rozdelenia sa s chudobnými príbuznými. Ďalšou otázkou je hrozba ekonomickej recesie, ktorá začína trápiť EÚ. Ani tá vraj nepridá na prointegračných náladách voličov v členských krajinách. V súvislosti so spomínaným Poľskom a jeho problémami sa poľský analytik Jacek Boratinsky zamýšľa nad rebríčkom kritérií, ku ktorým únia pri rozhodovaní sa prihliada. AUDIO:„Do veľkej miery je to podľa mňa skutočne otázka politického rozhodnutia krajín Európskej únie a naozaj si nemyslím, že by išlo o neschopnosť kandidátskych krajín splniť kritériá únie. Myslím si, že tento pohľad potvrdila aj správa Európskej komisie.“ V tejto súvislosti na záver pripomeňme včerajšie vystúpenie komisára Verheugena, ktorý si – ako povedal – kladie niekedy otázku, ako by vyzerali takéto posudky na súčasné členské krajiny únie. Je jasné, že mnohé z toho, čo kritizujeme v kandidátskych štátoch, sa tu a tam deje aj v členských krajinách,“ povedal Verheugen.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...