Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       16. november 2001 Gerhard Schröder v hlasovaní o dôvere uspel Ján Šalgovič, Mníchov V nemeckom parlamente sme boli dnes ráno a predpoludním svedkami historických chvíľ. Po prvý raz v povojnovej histórii spojil kancelár hlasovanie o vecnej problematike - v tomto prípade o zahraničnom nasadení Bundeswehru v boji proti medzinárodnému terorizmu - s hlasovaním o dôvere. Gerhard Schröder hral vabank. Bol si vedomý apriórnych výhrad zeleného koaličného partnera voči účasti armády za nemeckými hranicami v zápolení s medzinárodným terorom. Vládny návrh vyslať nemeckých vojakov, aby zápasili, či aktívne podporovali boj s teroristami, sa spočiatku stretol s odmietavým postojom mnohých ľavicových sociálnych demokratov a pacifistických Zelených. Schröderovi hrozila gigantická blamáž a zníženie manévrovacieho priestoru na globálnej diplomatickej scéne. To jednoducho nemohol dopustiť. Výsledok? Kancelár spojil hlasovanie o nasadení Bundeswehru s hlasovaním o dôvere. Ľavicoví sociálni demokrati ihneď zabudli na svoje mierotvorné presvedčenie a prisľúbili Schröderovi podporu. Zelení pacifisti sa nachádzali v dileme: Buď budú hlasovať proti antiteroristickým akciám nemeckých vojakov v zahraničí alebo červeno-zelená koalícia skončí na smetisku dejín. V číslach: Spolkový snem má 666 členov. Vládna koalícia disponuje 340 hlasmi. Kancelárska väčšina činí 334 hlasov. Ak by ju Schröder nezískal, boli by sme svedkami predčasných parlamentných volieb, alebo menšinovej vlády, alebo novej vlády - s najväčšou pravdepodobnosťou sociálnych a slobodných demokratov. Pre Zelených to znamenalo dve možnosti: Po prvé, zostanú vo vláde - a budú dúfať, že na budúcu jeseň preskočia vo všeobecných voľbách päťpercentnú hranicu, podmieňujúcu vstup do Bundestagu. Po druhé, v januárových predčasných voľbách budú mať ešte väčšie ťažkosti zdolať túto laťku; v tom najlepšom prípade sa ocitnú na opozičných lavičkách, v najhoršom scenári sa do parlamentu vôbec nedostanú. Jazýčkom na váhach bolo šesť vládnych hlasov. Čiže: Proti nasadeniu Bundeswehru v zahraničí smel hlasovať (a tým vysloviť Schröderovi nedôveru) nanajvýš poltucet Zelených. Predpoludňajšia parlamentná debata sa niesla v očakávanom tóne: Vládni sociálni demokrati boli za; Zelení ponúkli ako zástancov, tak protivníkov; opozičné strany CDU, CSU a FDP boli principiálne proti; opozičná PDS, bývalí východonemeckí komunisti, stavili naplno na pacifistickú kartu. Počas predchádzajúceho raňajšieho skúšobného hlasovania zostali proti už iba štyria skalopevní zelení pacifisti. Červeno-zelený horizont sa začal pozvoľna vyjasňovať. Dojem, že pre Zelených je dôležitejší ideologicky zašpinený kabát ako opozične čistá košeľa, začal nadobúdať už pred debatou konkrétne kontúry. Hlasovanie dopadlo napokon viac-menej podľa očakávania: Kancelárovi Gerhardovi Schröderovi vyslovilo dôveru 336 poslancov; 326 bolo proti; štyria sa nezúčastnili na hlasovaní. V tejto súvislosti nemožno zabudnúť na skutočnosť, že tým sa Nemecko začne aktívne zúčastňovať na boji proti medzinárodnému teroru. V kocke: Schröder stavil všetko na jednu kartu a vyhral - jednu bitku v dlhom koaličnom boji o pacifizmus. Onedlho sa koná zjazd Zelených, kde sa proti zástoju zelených poslancov Spolkového snemu môže vzbúriť stranícka základňa. Pokračovanie červeno-zelenej koaličnej agónie sa nedá vylúčiť ani po dnešnom vyslovení dôvery kancelárovi Schröderovi.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...