Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 29. august 2008       22. november 2001 Zjazd nemeckej SPD v znamení červeno-zelených koaličných otrasov Ján Šalgovič, Mníchov Od pondelka do štvrtka sa v Norimbergu koná zjazd nemeckej Sociálno-demokratickej strany. Nesie sa v znamení červeno-zelených koaličných otrasov. SPD sa nachádza v pomerne priaznivej politickej situácii. Jej predseda, kancelár Gerhard Schröder, je bezosporu dominantnou postavou berlínskej politickej scény. Juniorský vládny partner, strana Zelených, sa zvíja v politických kŕčoch: minulý týždeň sa musela vzdať posledných zvyškov základného ideologického piliera. Pacifistické politické predstavy padli totiž za obeť pokračovaniu účasti na vládnej koalícii, aktívne sa zúčastňujúcej sa boji medzinárodnej aliancie proti teroru. Navyše, stredová Strana slobodných demokratov dáva Schröderovi očividne najavo, že keď Zelení nebudú v stave podporovať vojenské akcie Bundeswehru v zahraničí, potom môže SPD rátať s FDP ako vládnym partnerom. Na práve prebiehajúcom zjazde SPD obraňoval kancelár Schröder všetkými desiatimi politiku „neobmedzenej solidarity“ so Spojenými štátmi. Dôvodil takisto, že nemožno na jednej strane od NATO požadovať všetky bezpečnostné práva a kompletnú vojensko-politickú ochranu, na strane druhej ale nespĺňať z toho vyplývajúce povinnosti. Gerhard Schröder varoval tiež pred skĺznutím do „povrchného, začas ale aj lacného antiamerikanizmu“. V tejto súvislosti ihneď podotkol, že sociálnym demokratom to síce bezprostredne nehrozí. SPD sa však musí rozhodným spôsobom postaviť už proti prvým takýmto náznakom. O.C. Ohľadom smeru nemeckej diplomacie kancelár zdôraznil, že podpora medzinárodnej protiteroristickej aliancii nemeckými vojakmi a technikou nie je novým zameraním nemeckej politiky. Schröder vyhlásil, že Berlín sa po 11tom septembri sa pohybuje na línii, ktorú červeno-zelená koalícia sleduje od nástupu k moci v roku 1998. Poukázal na účasť nemeckých vojakov na misii v Kosove a v Macedónsku. O.C. Na stranu Zelených podčiarkol Gerhard Schröder, že si musia položiť otázku, či a ako sa chcú popasovať s politickou realitou. Konštatoval, že v Nemecku sa nedá vládnuť prostredníctvom nostalgie a negovania skutočnosti. Schröder jednoznačne vyhlásil: „Rád by som pokračoval v tejto spolupráci. Základným predpokladom je, pravda, zomknutosť v základných politických otázkach, zhoda zelených pozícií v základných pozíciách so mnou, kancelárom, a so (zeleným) ministrom zahraničných vecí Joschkom Fischerom“. V ďaľšom poukázal na doterajšie úspechy berlínskeho ľavicového kabinetu. Sem patrí podľa Schröderovho náhľadu pozvoľné odbúravanie výroby atómovej energie na nemeckom území, hospodársko-politické reformy, povolenie úradných svadieb pre homosexuálov a lesbičky a v neposlednom rade zamýšľaný nový zákon o prisťahovalectve. Na margo neutešenej hospodárskej situácie vyzdvihol, že sa nevzdal cieľa znížiť nezamestnanosť pod úroveň 3 a pol milióna ľudí bez práce. Dodal, že hlavnou príčinou nedobrého ekonomického stavu je recesia v Spojených štátoch. O prípadných vnútronemeckých príčinách, na ktoré poukazujú mnohí národohospodárski experti, sa Schröder priveľmi nezmieňoval. Zjazd SPD je pokusom hlavnej vládnej strany ukázať politickú silu a prieraznosť. Dôvod je jasný: Vládna koalícia sa otriasa v základoch. Hlasovanie v Spolkovom sneme minulý piatok bolo zrejme iba úvodným aktom vládnej agónie. K jej pokračovaniu, ktoré chce kancelár Gerhard Schröder všetkými silami odvrátiť, môže totiž dôjsť už koncom tohto týždňa: Vtedy majú zjazd Zelení. A nedá sa vylúčiť, že delegáti sa postavia proti účasti Bundeswehru na medzinárodnej protiteroristickej aliancii. Potom je najpravdepodobnejší nasledujúci scenár: Koniec červeno-zelenej koalície a predčasné parlamentné voľby. V nasledujúcich dňoch sa rozhodne o budúcnosti vlády SPD/Zelení.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...