Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       22. november 2001 Dánsko po voľbách: výrazný posun doprava Anna Šišková Dánska politická scéna sa po utorkových voľbách výrazne zmenila a razantne sa posunula doprava. Po kontroverznej predvolebnej kampani, ktorá takmer výlučne točila okolo otázok imigrácia sa treťou najsilnejšou stranou stala krajne pravicová Dánska ľudová strana. Dánsko je jednou z najbohatších európskych krajín, miera nezamestnanosti je najnižšia za posledných 25 rokov a Dáni sa na úkor vysokých daní tešia zo štedrej sociálnej starostlivosti od narodenia až po smrti. Na rozdiel od mnohých iných západoeurópskych krajín Dáni v prvej polovici 70-tych rokov obmedzili prisťahovaleckú vlnu menej kvalifikovanej pracovnej sily zo zahraničie aj vďaka čomu tvoria prisťahovalci menej ako 5 percent populácie, čo nie je v porovnaní s ostatnými štátmi Európskej únie veľa. Napriek tomu sa predvolebná kampaň sústredila predovšetkým na otázky prisťahovalcov a prisťahovalectva. Krajne pravicovej Dansk Folkeparti - Dánskej ľudovej strane - sa dokonca zdvojnásobil elektorát a stala sa treťou najväčšou stranou v parlamente. Tón kampane stanovila Ľudová strana a jej šéfka Pia Kjearsgaardová a ostatné strany, víťazní liberáli a doteraz vládnuci sociálni demokrati sa jej paradoxne chytili oboma rukami. Tí istí liberáli, ktorí v lete odsúdili Ľudovou stranou zaplatené zverejnenie mien piatich tisícov prisťahovalcov, ktorí dostali do polovice roka dánske občianstvo, vo voľbách sľubovali zaviesť obmedzenia pri nároku na vyplácaní sociálnych príspevkov pre imigrantov a sprísniť princíp zjednocovania ich rodín. Veľa Dánov je aj napriek rekordne nízkej nezamestnanosti, relatívne nízkemu počtu imigrantov a už beztak veľmi prísnej prisťahovaleckej politike presvedčených, že ich krajina je vďaka sociálnej starostivosti magnetom pre priživujúcich sa cudzincov. Na voličov kampaň založená na imigrácii výrazne zapôsobila - voľby vyhrali Liberáli a vôbec po prvýkrát od roku 1920 získali väčšinu poslaneckých kresiel. Keďže však nie je dostatočne veľká, budú vládnuť aj za parlamentnej podpory strany Pie Kjearsgaardovej. Zatiaľ čo v iných krajinách Únie dochádza k zneužívaniu otázky prisťahovalcov v súvislosti so zhoršujúcou sa ekonomickou situáciou, v ktorej sú imigranti vždy ľahkým obetným baránkom, nejde o výlučne dánsky prípad. Obyvatelia tejto severskej krajiny sú známi uctievaním liberálnych tradícií a humánnym prístupom k ľuďom v núdzi. Dánsko dáva na v prepočte na obyvateľa viac finančnej pomoci rozvojovým krajinám, než ktorýkoľvek iný štát na svete. O to viac zapôsobila prekypujúca xenofóbia politikov a jej následná podpora u voličov šokujúco. Dáni však zároveň ľpejú na svojej politickej nezávislosti a národnej suverenite, európsku integráciu čoraz viac považujú za niečo, čo ju ohrozuje a zároveň je zdrojom problémov. Odmietli sa zapojiť do projektu jednotnej meny a obrannej politiky Únie a dlho odmietali aj zrušenie pohraničnej kontroly v jej rámci. Dáni, ktorí po stáročia profitovali na obchode s Európou a novým svetom, paradoxne nemajú v láske cudzí element, či už je to norma nadiktovaná Európskou úniou, alebo nový prisťahovalec. Podľa prieskumov verejnej mienky sa napríklad obávajú, že počet naturalizovaných prisťahovalcov sa zvýši kvôli vyššej pôrodnosti, než u pôvodného obyvateľstva, a kvôli manželstvám prisťahovalcov uzatváraných so štátnymi príslušníkmi ich bývalej vlasti. Strach z cudzieho, aj z imigrantov a utečencov, sa dramaticky zvýšil po septembrových teroristických útokoch na Washington a Spojené štáty. Dve tretiny obyvateľov žiadajú sprísnenie prisťahovaleckej politiky, čo je výrazný rozdiel oproti situácii pred 11. septembrom. Z vlády po utorkových voľbách takmer po 10 rokoch odchádza najdlhšie slúžiaci premiér v krajinách 15-ky Poul Nyrup Rasmussen, ktorý vypísal predčasné parlamentné voľby zjavne v súvislosti s nárastom popularity jeho vlády po septembrových teroristických útokoch na Spojené štáty. Rasmussen sa však prerátal. Šéf Liberálnej strany, o desať rokov mladší menovec sociálneho demokrata Anders Fogh Rasmussen, by mal predstaviť novú koaličnú vládu do začiatku budúceho týždňa. Podľa analytikov je napravdepodobnejšie vytvorenie koalície liberálov s konzervatívcami, ktorí budú vládnu za parlamentnej podpory krajne pravicovej Ĺudovej strany a menšej Kresťanskej ľudovej strany.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...