Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       22. november 2001 V ČR bolo zastavené stíhanie farára, ktorý varoval pred komunistami Gabriel Sedlák 12. výročie pádu komunizmu v Československu si českí občania pripomenuli v čase, keď jednému z nich paradoxne hrozilo väzenie za antikomunistické postoje. Včera však prezident Havel i krajský štátny zástupca rozhodli, že sa tak nestane. Presne desať rokov po Novembri 1989 vrcholila v českej spoločnosti kritická nálada voči tzv. opozičnej zmluve, ktorá zakotvuje toleranciu Klausovej ODS voči Zemanovej menšinovej vláde. Preto vtedy pred dvoma rokmi vznikla iniciatíva – dnes už vieme, že neúspešná - “Děkujeme, odejděte!”. Časť voličstva vyslovila nespokojnosť s podobou vládnutia. Avšak nič viac, pretože tá bola v súlade so zákonmi. Tohto roku, keď sa česká spoločnosť ešte viac vzdialila nedemokratickému komunistickému režimu, aspoň časovo, by mal byť prípadný boj proti komunizmu témou naozaj už len teoreticky. Prax je však iná. Vyšetrovateľ břeclavskej okresnej polície pred časom na podnet miestnych komunistov obvinil kňaza Vlastimila Vojtěcha Protivínskeho z hanobenia národa, rasy a presvedčenia. Farár Protivínský z obce Rakvice sa mal previniť vlani na jeseň, keď v rámci predvolebnej kampane vylepil na Břeclavsku letáky, vyzývajúce ľudí, aby nevolili komunistov. Okrem iného v nich varoval, že “KSČM je vážnou hrozbou pre demokraciu”. Vlastimil Protivínský, ktorý vo zverejnenom texte ďalej pripomenul, že “práve komunisti poslali milióny ľudí do koncentračných táborov a na smrť len kvôli ich vlastnému názoru”, vysvetľuje svoje počínanie takto. AUDIO: „Před tím rokem nastala v Břeclavi ta situace, že do druhého kola senátních voleb postoupili dva kandidáti: komunistický a nekomunistický. A když jsem si uvědomil, jaká je disciplína komunistů, že ti vlastně vždycky přijdou k volbám a vždycky volí, tak jsem měl obavy z toho, že řada lidí, kteří by je nevolili, kteří jsou proti komunistům, zůstanou doma a budou čekat jak to dopadne. A ti komunisté si pomohou jenom těmi svými hlasy a proto jsem chtěl ty lidi vyburcovat k tomu, aby k těm volbám šli a aby vyjádřili tu svoji vůli, že komunisty nechtějí.“ Farár Protivínský trvá na tom, že jeho čin je v súlade s českou ústavou, pluralistickým politickým systémom a základnými ľudskými právami. AUDIO: „To jsou přece všechno hodnoty, které komunisté nejenom v naší zemi, ale vlastně po celém světě, kde tu příležitost dostali, ohrožovali nebo přímo zlikvidovali. Takže já jsem opravdu přesvědčený, že když jsem udělal to, co jsem udělal, když jsem vylepil ty letáky, tak jsem jednal v souladu s ústavou této země.“ Vyšetrovateľ si však myslel niečo iné a tak bol mladý kňaz obvinený. Na jeho stranu sa vzápätí postavila katolícka cirkev. Podpredseda českej biskupskej konferencie Dominik Duka sa s výrokmi Protivínskeho verejne stotožnil a vyzval políciu, aby ho kvôli tomu tiež začala stíhať. Zároveň vznikla petícia, ktorej signatári žiadali (v prípade, že by vyšetrovanie kňaza nebolo zastavené), aby na základe zhodných, čiže stíhaných, výrokov bolo vyšetrovanie vedené aj proti nim. Medzi členmi petičného výboru sa objavili napríklad predsedníčka opozičnej Únie slobody Hana Marvanová, režisér Jan Hřebejk, či hudobník Michael Kocáb. Táto streda celú kauzu uzavrela. Prezident Václav Havel, ktorý stíhanie Protivínskeho považoval za nezmysel, udelil farárovi milosť a takmer v tej istej chvíli zastavil jeho trestné stíhanie aj krajský štátny zástupca Petr Coufal. Ten súčasne rozhodol, že Protivínskeho agitácia nebola ani priestupkom, čím sa prípad vlastne skončil. Signatári petície „Stop útokom na slobodu prejavu – Stop komunizmu“ zastavenie stíhania privítali. Problém, ktorým je ochrana slobody prejavu a vzťah spoločnosti ku komunizmu, sa tým však podľa nich nevyriešil. Hoci sa aj samotný Protivínský teší, že mu už nehrozí väzenie, privítal by, ako povedal, keby celý prípad posúdil nezávislý súd. Takto kauzu videla politička a právnička Hana Marvanová ešte pred zastavením trestného stíhania. AUDIO: „Pan Protivínský je vlastně stíhán za to, že upozornil a varoval před volbou komunistů a před novým nástupem komunistů k moci, a neřekl nic jiného, než to, co již bylo parlamentem v roce 1993 schváleno v zákoně o protiprávnosti komunistického režimu.“ Tieto Marvanovej slová znejú úplne jasne a ťažko proti nim akokoľvek namietať. Ak však odhliadneme od prvej roviny prípadu, teda od otázky slobody prejavu, ktorá by voličovi mala umožniť v rámci politického boja varovať svojich spoluobčanov pred ktoroukoľvek politickou stranou, zostáva pred nami úplne obnažená druhá rovina. Tou je nočná mora českej, ale aj slovenskej spoločnosti: neúplné vyrovnanie sa s vlastnou komunistickou minulosťou. To, že nejde o klišé, dokazuje prípad kňaza Protivínskeho takmer ukážkovo. Na jednej strane síce väčšina verejnosti, ktorá komunistov nevolí a minulý režim si veľmi dobre pamätá, úplne chápe absurditu farárovho stíhania a neprekvapuje ju jeho pozastavenie. Na druhej strane však mal vo veci jasno aj vyšetrovateľ břeclavskej polície František Klimus, ktorý Protivínskeho obvinil. Nebezpečenstvo jeho konania videl v tom, že leták a všetko ostatné smerovalo proti štátom uznanej politickej strane, ktorou je KSČM. V letáku boli spomínané skutky, ktorých sa dopustila KSČ, povedal vyšetrovateľ. Avšak leták, ako zdôraznil, smeroval proti dnešnej parlamentnej strane KSČM, ktorej stanovy predsa musia byť v súlade so zákonmi krajiny. A basta. Vyšetrovateľa skutočne nezaujímalo, že KSČM je všeobecne považovaná za nástupkyňu prednovembrovej KSČ a na rozdiel napríklad od slovenských komunistov, ktorí sa pretransformovali do SDĽ, sa nebola schopná ani len zbaviť komunistického označenia priamo v názve. V krajine, v ktorej boli komunisti de iure vzatí na milosť, ich možno odsudzovať iba morálne. A aj to sa deje čoraz zriedkavejšie. Vďaka Bohu za také ojediné príležitosti, akou bola kauza Protivínský.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...