|
|
| |
|
Dnes je štvrtok, 24. júl 2008 |

|
|

|
5. december 2001
|
Zjazd nemeckej CDU v znamení ťahu na znovuzískanie spolkovej moci
|
Ján Šalgovič
|
V Drážďanoch sa v pondelok a utorok konal zjazd najväčšej nemeckej opozičnej strany: Kresťansko-demokratickej únie.
Dlhé týždne a mesiace sa politickí veštci snažili vyčítať z kávovej usadeniny výrokov každého čo len trochu dôležitého politika CDU, kto bude na budúci rok kancelárskym vyzývateľom Gerharda Schrödera. Svetlo sveta uzrela takzvaná "k-otázka", teda otázka, kto bude kandidátom vo všeobecných parlamentných voľbách. Hlavný zákulisný súboj pritom prebieha medzi predsedkyňou CDU Angelou Merkelovou a šéfom sesterskej bavorskej vládnej CSU Edmundom Stoiberom. Žurnalisti a verejnosť majú radi jednoduché odpovede na elementárne problémové okruhy. A tak sa v médiách celá opozičná politická problematika nebezpečne zúžila na jednu jedinú hádanku: Kto sa bude v predvolebnom ringu pasovať s Gerhardom Schröderom. "K-otázka" začala mať negatívny dopad na preferencie kresťanských strán. Najmä pri pohľade na skutočnosť, že hlavní matadori CDU a CSU sa dohodli, že sa rozhodnú až začiatkom budúceho roku.
Toto si zjavne uvedomovala Angela Merkelová, keď pripravovala zjazd CDU. Celou váhou sa zasadzovala za to, aby sa v Drážďanoch diskusie pohybovali v programových sférach. Jej úsilie cielilo na obnaženie nedostatkov vládnej politiky v ekonomickej oblasti. Veď počet nezamestnaných v Nemecku sa blíži k magickej hranici 4 milióny; rast hrubého domáceho produktu sa preklopil do poklesu, teda do hospodárskej recesie; systém sociálneho zabezpečenia je v znamení gigantických miliardových strát a takmer každého znepokojujú nedostatky v domácej bezpečnosti a - podľa náhľadu mnohých občanov - priveľký príliv cudzincov.
Samozrejme, delegáti úporne polemizovali s politikou vládnych strán SPD a Zelených. Snažili sa nájsť a ponúknuť východisko zo súčasnej hospodársko-sociálnej mizérie. Do veľkej miery sa im to aj podarilo. Poukazovali pritom na úspešný hospodársko-politický model z dielne legendárneho ministra hospodárstva z 50. a 60. rokov. Ludwig Erhard vtedy triumfálne razil ekonomické motto: "Toľko trhu, koľko je len možné; toľko štátu, koľko je nanajvýš potrebné". A dnešné Nemecko nepotrebuje nič iného, než si ozrejmiť korene hospodárskeho zázraku - a riadiť sa podľa starých-známych ekonomických, na celom trhovom svete platných poznatkov.
Pravdupovediac, každý pozorovateľ kresťansko-demokratickej politickej scény mal pred očami jedno jediné: "k-otázku". Najmä každé slovíčko, každé gesto, každé mimovoľné mihnutie brvou oboch hlavných rečníkov - Merkelovej a Stoibera - boli pod delegátskym a žurnalistickým mikroskopom. Predsedkyňa CDU si nenechala ujsť príležitosť. Doslova vyhlásila: "Mojím cieľom nie je prehra so cťou. Mne nejde o zodpovedanie otázky: Kto prehrá najkrajším spôsobom. Nie! Mojím cieľom je vyhrať spolkové voľby!"
Edmund Stoiber nebol taký priamy ako Merkelová. Šéf Kresťansko-sociálnej únie iba podčiarkol, že CDU a CSU musia spojenými silami vyhrať budúcoročné všeobecné voľby. Koho si predstavuje na čele "spojených šíl", to neprezradil...
Tak či onak, najzaujímavejší rébus pre verejnosť a novinárov, spomínaná "k-otázka", zostal aj po drážďanskom zjazde CDU nevyriešený. Kresťanským demokratom sa však aspoň náznakovo podarilo uzavrieť možno ešte dôležitejší problémový okruh, druhú "k-otázku": otázku kompetencie, kto je v stave viesť krajinu lepšie ako súčasná vláda. Ak sa CDU a CSU budú pridržiavať všeobecne platných receptov z dielne Ludwiga Erharda, potom sa nachádzajú na osvedčenej ceste k znovuzískaniu moci.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|