Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 22. august 2008       7. december 2001 Taliansko zatiaľ blokuje dohovor o paneurópskych zatykačoch Anna Šišková Snahy o urýchlenie vydávania podozrivých zločincov v rámci Európskej únie vo štvrtok v Bruseli stroskotali na Taliansku, ktoré odmietlo podľa neho pridlhý zoznam zločinov, za ktoré môže byť podozrivá osoba vydaná inému členskému štátu 15-ky. Podrobnosti má Anna Šišková. Ministri vnútra a spravodlivosti členských štátov Európskej únie vo štvrtok v Bruseli rokovali o lepšej koordinácii vydávania zatykačov na území 15-ky. Ide o takzvaný panerópsky zatykač. Nové opatrenia budú znamenať, teda v prípade, že sa na nich európski politici napokon dohovoria, že ak napríklad podozrivý terorista žije v Holandsku a rakúsky súd na neho vydá zatykač, Holandsko bude musieť iba potvrdiť jeho identitu a vydať ho Rakúsku. Nové pravidlá výrazne skrátia odvolaciu procedúru a preklenú nedostatky v súčasnosti platných zákonov, pri ktorých môže vydanie podozrivej osoby druhému štátu trvať i niekoľko rokov. Plán má však aj pokračovanie. Európsky parlament chce, aby sa Europol stal paneurópskou policajnou jednotkou, ktorá by mala podobné právomoci ako americký Federálny vyšetrovací úrad - FBI. Celý systém má potom spadať pod euro-spravodlivosť, ktorá má okrem iného dozerať i na odovzdávanie kompetencií v oblasti práva a poriadku z národných na európsku úroveň. Toto všetko by malo byť schválené na budúcotýždňovom summite Európskej únie v belgickom Laekene. Grandiózny plán má, napokon ako väčšina vážnych vecí prerokovávaných na pôde Európskej únie, vážne úskalia. Ústavy štyroch členských štátov 15-ky totiž neumožnujú vydať vlastných štátnych občanov zahraničnej jurisdikcii. Nehovoriac už o tom, že niektoré parlamenty môže takýto veľký pokrok v integrácii zaskočiť. Hoci Európska únia pôvodne plánovala vytvoriť jednotnú politiku v oblasti práva a poriadku, ich zámery urýchlili septembrové teroristické útoky na Spojené štáty. Hoci Únia bola veľmi rýchla v odsúdení terorizmu a vo vyhláseniach o európskom boji proti terorizmu, rétorika a realita sa, tiež tradične po bruselsky, rozchádzajú, čo dokazuje štvrtokové zablokovanie vydávanie paneurópskych zatykačov. Zámery 15-ky navyše ostro kritizujú organizácie sledujúce dodržiavanie ľudských práv. Niektoré z nich otvorene varujú, že z Európy sa stane policajný štát. Podľa bruselského Human Rights Watch budú príslušné úrady Európskej únie môcť v rámci protiteroristických opatrení stíhať aj tých, ktorí sa zúčastnia na legitímnych protestoch. Pravidlá, navrhnuté Belgickom, sa pochopiteľne budú týkať aj notoricky známych účastníkov proti-globalizačných demonštrácií. Plánuje sa aj posilnenie pevnosti Schengen. Britský proeurópsky denník Guardian informoval, že ministri chcú, aby už momentálne obsiahla schengenská databáza obsahovala informácie o všetkých cudzincoch - najmä, ale nielen ilegálnych prisťahovalcoch a tých, ktorým bol odmietnutý azyl, ale Európsku úniu neopustili v stanovenom čase. Ministrom vnútra a spravodlivosti 15-ky sa však v Bruseli vo štvrtok predsa len podarilo na niečom dohovoriť - konečne sa zhodli na definícii teroristického činu. Väčšina členov EÚ sa terorizmom doteraz nemala dôvod zaberať. Osem krajín nemalo špecifickú legislatívu a ďalších sedem teroristický čin definovalo rozdielne. 15 členských štátov sa vo štvrtok dohovorilo na najmenej 15-tich rokov odňatia slobody za účasť v teroristickej skupine, a najmenej 8-ich za podporovanie terorizmu. Na ďalšie dohovory, či naopak neúspechy, si treba počkať do 14. decembra, kedy sa začne laekenský summit Európskej únie.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...