Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 16. október 2008       8. december 2001 Červeno-červená koalícia na berlínskom obzore Ján Šalgovič Začiatkom týždňa sa pozornosť verejnosti upierala do Drážďan. Kresťansko-demokratická únia sa na zjazde usilovala vyprofilovať sa u voličov programovo: ako strana s jasnou hodnotovou orientáciou a jednoznačným príklonom k osvedčeným ekonomickým receptom z dielne Ludwiga Erharda, legendárneho kresťansko-demokratického otca povojnového hospodárskeho zázraku. Toto sa CDU do veľkej miery podarilo. Nebola však v stave určiť, kto bude špičkovým vyzývateľom kancelára Gerharda Schrödera: či predsedkyňa CDU Angela Merkelová alebo šéf sesterskej, bavorskej vládnej CSU Edmund Stoiber. Rozhodnutie by malo padnúť začiatkom budúceho roku. Keď sa delegáti drážďanského zjazdu CDU nachádzali na ceste domov, záujem politicky angažovanej verejnosti sa už upieral do Berlína. V nemeckej metropole totiž zamýšľali vytvoriť krajinskú vládu SPD, Zelení a FDP. Príčinou rokovacieho zlyhania boli neprekonateľné názorové rozdiely medzi zelenými politikmi a predstaviteľmi Strany slobodných demokratov. Najsilnejšia berlínska strana, SPD, prijala koniec vyjednávaní o takzvanej "semaforovej koalícii" s viac-menej uľahčeným výdychom. Berlínskeho sociálno-demokratického primátora Klausa Wowereita očividne dlávila nočná mora, že budúcich päť rokov bude musieť každý deň riešiť koaličné spory dvoch mierne neurotických juniorských vládnych partnerov. Berlínski sociálni demokrati sa obratom ruky rozhodli, že začnú rokovať so Stranou demokratického socializmu. Otázkou pravda je, či sa SPD nedostala z blata do kaluže. Veď PDS, Strana demokratického socializmu nie je hocijakou nemeckou politickou stranou, ale právnou následníčkou honeckerovskej východonemeckej komunistickej strany. Navyše, jej doterajšie politické aktivity nesmerovali práve k prekonaniu ekonomických, sociálnych a mentálnych zákopov medzi západnou a východnou časťou znovuzjednoteného Nemecka. PDS je dodnes predovšetkým klientelistickou stranou frustrovaných Východných Nemcov. Rokovania by sa mali skončiť v polovici januára. Berlínska SPD spravila škrt cez rozpočet hlavne sociálno-demokratickému spolkovému kancelárovi. Gerhard Schröder totiž chcel, aby aj v budúcoročných septembrových všeobecných parlamentných voľbách mal image pragmatického politika, majúceho na zreteli radosti a starosti takzvaného "nového stredu", teda stredovej voličskej vrstvy, o ktorú sa usiluje každá veľká, ľudová strana, keď chce prebrať spolkové vládne žezlo. Červeno-červená koalícia v dejinne symbolickom Berlíne je všetko ostatné, len nie dôkazom "novostredovosti" SPD. Najmä keď hlavnou úlohou v Berlíne je sporiť - metropolu na Spréve ťažia dlhy vo výške 78 miliárd mariek. A Strana demokratického socializmu dosiaľ prezentovala mnoho návrhov. Škrty červenou ceruzkou sa ale nenachádzajú ani v jednom z nich. Pripustenie bývalých komunistov ku krajinskej moci v hlavnom meste Nemecka je vítanou ideologickou muníciou pre opozičné strany. Ako CDU, tak aj FDP už jednoznačne vyhlásili, že červeno-červenú koalíciu na Spréve budú tematizovať v predvolebnom boji. Samozrejme, že najmä kresťanskí demokrati sa budú usilovať vytlačiť SPD zo stredu spolkového politického spektra a prilepiť jej na čelo ľavicové Kainovo znamenie. Berlínska červeno-červená koalícia môže poriadne zamiešať spolkové politické karty a oslabiť súčasnú pozíciu sociálno-demokratického kancelára Gerharda Schrödera.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...