[Slovenske Vysielanie]
  [kontakty]   [realaudio]   [archiv]  


[podrobne vyhladavanie]

[domaca politika]
[ekonomika]
[spolocnost]
[uzemna reforma]
[slovensko a eu]
[rozsirovanie nato]
[spojene staty]
[europska politika]
[host slobodnej europy]
[rusko]
[svet]


[partnerske stanice]
[KIKS]
[frontinus]
[N RADIO]

[AKO NAS MOZETE POCUVAT]
[REAL AUDIO]
[VYSIELACA STRUKTARA]
[VYSIELANIE NA SATELITE]

[IN ENGLISH]
[RFE/RL HOMEPAGE]
[RFE/RL NEWSLINE]

Hlas Ameriky
 
Dnes je štvrtok, 24. júl 2008


[poslat]    [tlac]   



12. december 2001

Rumunsko bez víz, ale...

Jaroslav Rozsíval

Od 1. januára budúceho roku uvoľnila Európska únia vízovú povinnosť pre občanov Rumunska. Toto rozhodnutie však otvára nové otázky i problémy.

V prvom rade treba povedať, že väčšina Rumunov, vrátane premiéra Adriána Nastaseho, privítala rozhodnutie EÚ pozitívne. Inak k podobnému rozhodnutiu sa európska pätnástka odhodlala v prípade susedného Bulharska už v apríli, a tak sa obe juhoeurópske krajiny dostali aspoň v otázke voľného pohybu svojich občanov na roveň ostatným vyspelejším kandidátom na vstup do Únie. Zatiaľ sa však Rumuni a Bulhari môžu tešiť iba zo zjednodušenia podmienok voľného pohybu. Ten bude mať však v dohľadnom čase svoje úskalia: Priemerný mesačný zárobok pracujúcich Rumunov predstavuje napríklad 100 dolárov. Presne touto sumou sa ale rumunskí turisti budú musieť preukázať na hraniciach EÚ, či iných susedných štátov, v prípade záujmu o cestu do zahraničia (s výnimkou Veľkej Británie a Írska) - a to na jeden deň pobytu. V prípade cesty dlhšej ako päť dní im na to bude stačiť celková suma 500 dolárov. Do Maďarska, alebo Česka iba 250. Túto sumu treba však predložiť rumunským orgánom: Maďarsko už slovami svojho premiéra protestovalo, že väčšina etnických Maďarov, žijúcich v Rumunsku, sa tak opäť nemá ako dostať do Maďarska.

Okrem toho vyvstáva pre obe krajiny – Rumunsko i Bulharsko – problém potreby zavedenia vízovej povinnosti pre ruských a ukrajinských občanov – vzhľadom na požiadavky EÚ. Námestník rumunského ministra vnútra Alexandru Farcas k tomu dodáva:

AUDIO:
"Rokovania o tejto záležitosti sme už viedli s úradmi v Kyjeve i Moskve. Očakáva sa, že opatrenie sa zavedie začiatkom roku 2002."

Bulharsko sa však zavedenia víz pre Rusov a Ukrajincov obáva. Na bulharských plážach sa totiž ročne rekreuje okolo 150 tisíc turistov z týchto krajín. Hovorí bulharský novinár Petio Petkov:

AUDIO:
"Problémy sa začnú už o niekoľko mesiacov, keď si budú musieť ruskí a ukrajinskí turisti, ktorí prinášajú bulharskému cestovému ruchu okolo 100 miliónov dolárov ročne, vybaviť pre vstup do Bulharska víza."

Okrem toho sa krajiny EÚ začali správať k bulharským turistom od apríla tohto roku oveľa prísnejšie: Grécke pohraničné orgány ich od uvoľnenia vízovej povinnosti už viac ako pätinu nevpustili do krajiny. Dôvodom je obava z prílevu nelegálnych pracovných síl.

Pes však v tomto prípade nie je zakopaný v tom, či budú môcť rumunskí a bulharskí občania využívať slobodu pohybu a uchádzať sa o ilegálnu prácu na Západe, ale v tom, či sa nezvýši diplomatický tlak Francúzska na Brusel v otázke rozširovania EÚ smerom na východ: Francúzsky minister zahraničných vecí Hubert Vedrine totiž pred mesiacom prekvapil európsku pätnástku s nápadom rozšíriť prvú skupinu štátov, uchádzajúcich sa o vstup do EÚ, o Bulharsko a Rumunsko. Prípadné jednorazové prijatie všetkých kandidátov, vrátane Rumunska a Bulharska, by však v praxi muselo priniesť aj jednorazové oddialenie dátumu vstupu týchto krajín do Únie, vrátane Slovenska. Francúzsko sa podľa britského týždenníka Economist obáva, že v prípade rozšírenia EÚ by sa dostalo na pozíciu druhoradej mocnosti. Argument, že oddialenie vstupu Bulharska a Rumunska do EÚ by zväčšilo odstup týchto juhoeurópskych štátov od západnej Európy je však na mieste: Otázkou však je, v koho silách tkvie možnosť urýchlenia procesu prípravy tej ktorej krajiny na členstvo v Únii? O to však v podstate vôbec nejde: Ide o to, ukázať sa v očiach postkomunistických štátov v tom správnom svetle - a ako poznamenáva americká analytická agentúra Stratford Commentary v nasledujúcich 18 mesiacoch budú Európskej únii predsedať štáty, ktoré nemajú diplomatické páky na zjednotenie Európy a Francúzsko bude mať pre vyvíjanie aktivity v tomto smere voľnú ruku: Nemecko totiž zápasí s recesiou, Británia s vojnou v Afganistane a taliansky premiér Berlusconi bojuje o udržanie si moci vo vlastnej krajine. Takže, ako sa hovorí v Sofii: Merci, Paris.


[archiv]



[special promo]
Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko


[slobodka promo]
Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...


[hore]
e-mail print